Volám sa Maroš Lihocký a som s malebného ale aj okresného mestečka Krupina, kde som sa narodil a aj bývam.

Po autonehode v dôsledku ktorej som si poranil chrbticu v driekovej časti som skončil na invalidnom vozíku. Vďaka cvičeniu a rehabilitáciám v Národnom rehabilitačnom centre som rozhýbal a spevnil nohy dostatočne na to aby som sa na ne vedel postaviť a aspoň kúsok prejsť s pomocou francúzskych barlí. Po úraze som nevedel že čo budem robiť ďalej ale vďaka dobrým ľuďom a rodine ktorí mi poradili a pomohli v tom na čo všetko mám nárok ako ŤZP a čo všetko sa dá aj napriek telesnému znevýhodneniu. Aj to bol dôvod prečo som sa stal motivátorom v projekte Sme si rovní, aby som aj ja niekomu pomohol a poradil v ťažkej situácii čo všetko sa dá aj napriek hendikepu. Už od detstva som sa dáko zvlášť nezaujímal o šport a ani som sa nezapájal do športových aktivít a myslel som si, že to tak ostane aj po úraze, ale mýlil som sa. Raz ma jeden kamarát nahovoril aby som vyskúšal bedminton, najprv som odmietal ale napokon som si povedal že za vyskúšanie nič nedám a vyskúšal som to. Hneď na druhý deň som si bol kúpiť bedmintonovú raketu aj s košíkmi a tešil som sa na ďalšie stretnutie na ktorom vyskúšam novú raketu. Preto si myslím že by sme nemali niektoré veci odmietnuť skôr ako ich vyskúšame, pretože až po vyskúšaní zistíme a môžeme povedať či nás to bude baviť a či nám to pôjde.