Motivátor

Patrik Chlebo

12.1.2003 je krásny deň a ja sa lyžujem na Martinských holiach. Posledná jazda, ktorá obvykle vedie mimo vyznačených trás a idem domov. V polovici jazdy sa niečo stalo. Otváram oči, keď pristáva vrtuľník. Pár sekúnd mi trvalo, kým som si uvedomil, že pasažierom budem ja. Prvé vyšetrenia v nemocnici ukazujú, že pravdepodobne ostanem na invalidnom vozíku. Vravím si – to v žiadnom prípade. Po takmer štyroch mesiacoch strávených v nemocnici odchádzam domov na vozíku. Doma sa pohybujem ako pavúk po rukách, zadok vo vzduchu a nohy pred sebou, keďže nemáme bezbariérový byt. Ako bývalý cyklista som sa po mesiaci, bolesť nebolesť, posadil na cyklo trenažér. Po pár týždňoch som už stál na barliach- bomba!!! Potom mi napadlo ísť sa bicyklovať von. Otec ma posadil pred domom na bicykel, ja som mu odovzdal barle a moja prvá jazda po úraze sa stala skutočnosťou. Úžasné! Po pár mesiacoch ma oslovil môj dobrý kamarát Braňo Režňák,či to nechcem skúsiť v paracyklistike. Slovo dalo slovo a za pol roka som stál na štartovej čiare svojich prvých poúrazových pretekov. Dobré výsledky pribúdali a ja som sa stal reprezentantom Slovenska.

Prišiel rok 2007 a majstrovstvá sveta, kde som vybojoval striebornú medailu a posunul sa tak k vysnívanému cieľu – štartu na Paralympijských hrách v Pekingu. Podarilo sa! Čo mi to dalo? Možno to vyznie čudne, ale môj úraz je najlepšie, čo sa mi mohlo stať. Zmenilo ma to ako človeka, začal som si viac vážiť ľudí a bežné veci. A šport? Ten mi dal najviac, precestoval som pol sveta a spoznal množstvo úžasných ľudí.Šport mi daltiež sebadisciplínu a odhodlanie ísť si za svojim cieľom, čo mi pomáha udržiavať sa v dobrej duševnej a fyzickej kondícii do dnešného dňa. Samozrejme, bez podpory celej rodiny, hlavne rodičov a taktiež priateľov by som to zvládal oveľa ťažšie. Z vlastnej skúsenosti viem, aká je pomoc v takýchto situáciách dôležitá. Ako motivátor by som rád oslovil ľudí aj mojim príbehom a ukázal im, že úrazom život nekončí. Naopak, keď sa otvorí myseľ a priloží ruka k dielu, môže byť plnohodnotnejší ako predtým.

Motivátor

Patrik Chlebo

V roku 2003 sa mi počas lyžovačky na Martinských holiach stal vážny úraz chrbtice. Po prebudení v nemocnici som sa dozvedel, že pravdepodobne ostanem na invalidnom vozíku. Odmietol som sa s tým zmieriť. Po štyroch mesiacoch liečenia som odišiel domov na vozíku, no s jasným cieľom – postaviť sa na nohy. Vďaka odhodlaniu a tréningu som sa opäť postavil na barle a čoskoro sa vrátil k športu.

Ako bývalý cyklista som objavil paracyklistiku, v ktorej som sa stal reprezentantom Slovenska. Vybojoval som striebornú medailu na majstrovstvách sveta a zúčastnil sa Paralympijských hrách v Pekingu.

Úraz ma naučil vážiť si život, ľudí a bežné veci. Dnes ako motivátor pomáham ostatným pochopiť, že úrazom sa život nekončí. Ak sa nevzdáme a otvoríme myseľ, môžeme žiť plnohodnotnejšie a šťastnejšie než predtým.

Kontakt

e-mail: patrik.chlebo@smesirovni.sk