Pochádzam z malej dedinky na východe Slovenska. Študovala som na Strednej knihovníckej škole v Bratislave a cez školské prázdniny som si  privyrábala doma brigádou na poliach. Ako 16 ročná som sa vracala z brigády domov spoločným zvozom, kde sme sa po niekoľkých minútach jazdy prevrátili s vozidlom. Bolo nás viac, no ja som skončila na invalidnom vozíku. V tej dobe mi nebolo umožnené pokračovať v štúdiu. Celý úraz som si riešila v tej dobe sama bez pomoci rodičov. Hneď som si zaobstarala aj bývanie v Košiciach a osamostatnila som sa. K športu som vždy mala blízko a tak som sa začala zúčastňovať zrazov – športových hier, kde som si vybrala jazdy na vozíku.  Ako 29 ročná som sa vydala a  porodila dcéru Nikolu. Ešte v 3. mesiaci tehotenstva som sa zúčastnila Svetových hier v Stoke Mendeville v tlaku na lavičke. Tomuto športu som sa venovala do roku 2008. Potom som sa začala venovať cyklistike (handbike). Zúčastnila som sa celkovo doposiaľ štyroch paralympiád. Neskôr som vyštudovala aj strednú školu s maturitou, a tým som si splnila jeden zo snov, že chcem mať vzdelanie.

Prečo som si vybrala prácu motivátora? Lebo od úrazu som sa len ťažko dostávala k informáciám potrebným k môjmu ďalšiemu životu, keďže som začínala od nuly. Celý život som sa motivovala sama, moje úspechy ma posúvali ďalej a svojimi životnými skúsenosťami a vedomosťami by som chcela motivovať ľudí, ktorí sa dostanú do takej situácie ako som sa dostala ja a pomôcť im prekonať bariéry, ktoré ich budú sprevádzať životom.