Význam práce motivátorov z pohľadu metodikov – psychológov (článok zo špecializovanej prílohy denníka Pravda z 20.4.2026)
V centrách včasnej pomoci prevažne v krajských mestách pôsobia metodici – psychológovia, ktorí spolupracujú s motivátormi. Ich práca pozostáva z rôznorodých aktivít – od metodickej podpory až po psychickú podporu nielen motivátorov, ale aj klientov. Na ich prácu s motivátormi a klientami sme sa pýtali PhDr. Lucie Ištvanikovej, PhD. z košického centra, PhDr. et Mgr. Beatrice Gašparík Palgutovej DBA zo žilinského centra, Mgr. et Mgr. Petry Dubovcovej, PhD. z bratislavského centra a Mgr. Marty Škanderovej z trenčianskeho centra.
Pracujete v regionálnom centre včasnej pomoci, kde máte na starosti prácu s motivátormi. Je to len o ich metodickej podpore, alebo aj o psychologickej pomoci a príprave na prácu s klientom?
Veľká časť práce spočíva práve v mentálnej podpore motivátorov, pretože práca s ľuďmi prináša nečakané situácie a špecifiká s hendikepovanými sú naozaj rôznorodé. Je dôležité, aby motivátori boli pripravení na stretnutie s klientom. Na našich konzultáciách si prejdeme možnosti a riziká, ďalšie kroky spolupráce s klientom. Netreba zabudnúť, že tento projekt je „peer-to-peer support“ a teda naši motivátori majú tiež hendikep a potrebujú rôzne formy podpory. Motiváciou a posúvaním hraníc podporujeme rast ich osobnosti, sebavedomia a samostatnosti. A potom je dôležité to celé zadministrovať a sledovať, či sa dodržiava a napĺňa rámec projektu, ktorý je zameraný na uplatnenie hendikepovaných na trhu práce, odpovedá Beatrica Gašparík Palgutová zo žilinského centra.
Je to o oboch spomenutých častiach. Práca metodika – psychológa v centre je komplexná, zahŕňa viacero rozmerov práce. Metodickú, psychologickú a aj ľudskú, keďže sme s motivátormi nielen kolegovia, ale stali sme sa aj kamarátmi, dopĺňa Lucia Ištvaniková z košického centra.
Z čoho pozostáva vaša denná rutina pri práci s motivátorom?
Denná rutina je špecifikovaná podľa typu a množstva klientov, pokračuje Beatrica Gašparík Palgutová. Koreluje však s dôležitosťou a akútnosťou pomoci klientovi. Hlavnou náplňou sú konzultácie s motivátormi o stave a priebehu spolupráce s klientmi a monitorovanie celého procesu spolupráce. Identifikujeme hlavne záťaže pre klienta, jeho očakávania a ciele a následne nastavujeme aktivity. Často sme podporou pre motivátorov a dávame iný uhol pohľadu na spoluprácu a odporúčania ako efektívnejšie komunikovať s klientom, ako ho motivovať k zmene, či ako ho podporiť. Sme druhými očami, ktoré vychytávajú preventívne potenciálne riziká spolupráce a pomáhajú pri záťažových situáciách motivátora a klienta. Marta Škanderová z trenčianskeho centra dodáva, že každý deň je trocha iný, ale základom sú individuálne konzultácie s motivátorom. Rozoberáme konkrétne situácie a problémy klientov, hľadáme riešenia a nastavujeme ďalšie kroky. Niekedy ide o náročnejší prípad klienta, inokedy o neistotu motivátora. Dôležitá je spätná väzba a podpora pri zvládaní náročných situácií v kontakte s klientom.
Pracujete aj so samotným klientom?
Áno, odpovedá Petra Dubovcová z bratislavského centra za všetky kolegyne, aj keď to nie je primárna náplň práce. Konzultujeme situáciu aj so samotnými klientami, prípadne sa ich snažíme nasmerovať na iný – dlhodobý a konzistentný typ psychologickej podpory. Lucia Ištvaniková dopĺňa, že ako psychológ v košickom centre prichádza do kontaktu s klientmi pri viacerých príležitostiach. Jednak keď klienti navštevujú centrum na plánovaných stretnutiach s motivátormi. Inokedy si motivátor a klient dohodnú konzultáciu za účelom rozhovoru so mnou. S klientmi sa stretávam a pracujem aj pri realizácii spoločných aktivít centra, ktorých zameranie vyberáme a prispôsobujeme potrebám našich klientov. Realizovali sme napr. aktivitu zameranú na prácu a využívanie umelej inteligencie pri hľadaní zamestnania.
Môže vstúpiť do projektu hocikto?
Nie úplne, hovorí Marta Škanderová. Vstup do projektu je stanovený jeho podmienkami. Ide predovšetkým o občanov so zdravotným postihnutím. Zároveň môže ísť aj o osoby, ktoré utrpeli náhlu zmenu zdravotného stavu v dôsledku úrazu, zranenia alebo choroby. Lucia Ištvaniková dodáva, že niekedy by klient a aj motivátor chceli veľmi spolupracovať, ale bránia tomu objektívne dôvody, napr. vek klienta, psychické ťažkosti…
Dokážu motivátori pracovať aj s klientami, ktorí trpia psychickými problémami? Je potrebný pri takýchto klientoch váš neustály dohľad?
Do situácie nás uvádza Lucia Ištvaniková: Prostredníctvom našej spoločnej intenzívnej spolupráce sa motivátori postupne učili pracovať s klientmi so psychickými problémami. V súčasnosti vedia, ako spolupracovať s klientmi s duševnými problémami, poznajú aj svoje limity, respektíve limity práce s konkrétnym typom klientov. Na základe uvedeného vnímam, že nie je potrebný neustály dohľad metodika – psychológa pri práci motivátora, ale samozrejme podľa potreby s motivátormi diskutujem všetky ťažkosti súvisiace s ich prácou s klientmi s duševnými ťažkosťami. Áno, dopĺňa Petra Dubovcová; v takýchto prípadoch však vyžadujeme častejší kontakt motivátora s klientom a odporúčame vyhľadanie ďalšej psychologickej podpory. V závažných prípadoch odporučíme klientovi uprednostniť práve zameranie na psychické zdravie a podporujeme klienta v stabilnom a dlhodobom navštevovaní odborníka. Rovnako tiež v takýchto prípadoch častejšie konzultujeme postup s hlavnými metodikmi projektu.
Práca motivátora s klientom sa sústredí aj na prípravu na zamestnanie. Aké odporúčanie máte na psychickú prípravu na pracovný pohovor pre človeka, ktorý si hľadá zamestnanie a má zdravotný hendikep?
Základom je sebapoznanie. Klient by mal vedieť pomenovať svoje schopnosti, silné stránky, ale aj svoje limity, hovorí Marta Škanderová a pokračuje: Veľmi dôležité je pracovať na sebavedomí – mnohí klienti ho majú po zdravotnej zmene oslabené. Základom je nácvik pohovorov – simulácia situácií, príprava na pohovor, príprava odpovedí na otázky, vrátane otázok o zdravotnom obmedzení. Dôležitou súčasťou je naučiť sa zvládať stres aj prípadný prvotný neúspech a komunikovať otvorene, ale zároveň primerane. Cieľom nie je ,,naučiť sa správne odpovede“, ale cítiť sa v situácii istejšie a autenticky. Beatrica Gašparík Palgutová dopĺňa, že psychická príprava nie je jednorazová záležitosť, ale kontinuálny proces tréningu duševných a telesných predpokladov pre danú prácu a to sa snažíme v našom projekte rešpektovať aj v podobe dlhšieho časového horizontu spolupráce s klientom, ktorý klientom pomáha pripraviť sa v bezpečnom prostredí.
Okrem podpory pri hľadaní zamestnania motivátori pomáhajú klientom aj udržať sa v zamestnaní. Aké problémy v tejto oblasti s klientmi najčastejšie riešia?
V prvom rade problém začína v domácom prostredí klienta, kedy prvou otázkou je, či sa vôbec dokáže bezpečne a samostatne dostať zo svojho bydliska do práce, reaguje Beatrica Gašparík Palgutová. Je často potrebná úprava prahov, namontovanie plošiny a uskutočnenie ďalších úprav, najmä ak ide o vozičkára. Motivátori vedia posúdiť situáciu, navrhnúť riešenie a pomôcť hendikepovanému človeku adaptovať sa na pracovné podmienky; a následne pomôcť si udržať zamestnanie v podobe podporných opatrení, kam zaraďujeme aj fyzickú a psychickú odolnosť. Marta Škanderová dopĺňa, že najčastejšie ide o obavy a neistotu. Klienti pochybujú, či zvládnu pracovné tempo, či naplnia očakávania zamestnávateľa, alebo ako ich príjmu kolegovia. Objavuje sa aj strach zo zhoršenia zdravotného stavu a možných dôsledkov a prípadnej obavy, že procesom hľadania zamestnania budú musieť prejsť znova. V tejto fáze je veľmi dôležitá podpora – motivátori sú nápomocní pri adaptácii na nové prostredie, zvládanie stresu a hľadanie rovnováhy medzi prácou a osobným životom. Veľmi dôležitou súčasťou je aj spolupráca s rodinou, pretože jej podpora zohráva významnú úlohu. Motivátori sprevádzajú klientov pri výbere rôznych typov školení, vzdelávaní so zámerom rozšírenia kvalifikácie a zvýšenia konkurencieschopnosti klientov na trhu práce, dodáva Lucia Ištvaniková. Zameriavame sa ale aj na podporu a rozvoj tzv. mäkkých zručností, hovorí Petra Dubovcová, ako je rozvoj komunikačných zručností, lepšie zvládanie časového manažmentu, alebo i vysvetlenie benefitov pohybovej aktivity pre psychické, fyzické zdravie, alebo sociálnu oblasť života klienta.
Je práca motivátora v dnešnom svete life-koučov potrebná?
Určite áno, zhodli sa všetky metodičky – psychologičky. L. Ištvaniková hovorí, že už zo samotného názvu/označenia vyplýva, že sa jedná o úplne iný pracovný charakter motivátora a life-kouča. Kľúčový rozdiel spočíva v tom, že motivátori majú vlastnú osobnú skúsenosť s hendikepom, čo life-kouč nemusí mať. Viem si predstaviť, že nie pre každého klienta musí byť táto skutočnosť kľúčová, ale rovnako mi napadá množstvo klientov, pre ktorých je fakt, že ich motivátor má hendikep, dôležitý pre pocit pochopenia, dôvery a motivácie nasledovať odporúčania motivátora.
Sama sa venujem aj life-koučingu, priznáva Beatrica Gašparík Palgutová, a môžem povedať, že práca sa vzájomne prepája. Life-koučing sa zaoberá rozvojom osobnosti, ktorá je spätá so sociálnym prostredím, v ktorom klient žije a ktoré ho ovplyvňuje. Motivátori sú tí, ktorí rozumejú problematike osôb so zdravotným postihnutím a tiež vedia prepojiť hendikepovaného človeka s vhodnou komunitou, kde človek môže zdieľať nie len svoje ťažkosti, ale sa tiež inšpirovať, ako sa dá ďalej pozitívne fungovať a hlavne cítiť sa prijatý vo svojom živote aj so zmenami, ktoré sa udiali.
Z pohľadu klienta práca motivátora zastrešuje širšie spektrum pomoci, pokračuje Beatrica Gašparík Palgutová. Motivátor je špeciálne školený pre rôzne oblasti pomoci s ohľadom na hendikep, čo zaručuje, že hendikepovaný človek dostane individuálnu pomoc a poradenstvo podľa potreby, nielen vzhľadom na hendikep, ale aj jeho mentálne, emocionálne a sociálne či pracovné potreby. Motivátori majú osobnú skúsenosť, čo je pre klientov reálne uchopiteľné a inšpirujúce (teda radia v teréne, nie od stola).
Uvedomme si, že zmeny niekedy prichádzajú náhle a človek sa potrebuje zorientovať vo viacerých oblastiach naraz, často aj rodina je bezradná a rada by pomohla, len nevie ako. Motivátor vie ako.