Keď pomoc dáva zmysel – projekt, ktorý mení životy (článok zo špecializovanej prílohy denníka Pravda z 20.4.2026)

Na Slovensku dlhodobo platí, že systém podpory pre ľudí so zdravotným znevýhodnením existuje – no pre mnohých zostáva neprehľadný, ťažko dostupný a v praxi často nevyužitý. Nová štúdia, ktorá analyzovala situáciu viac ako 700 respondentov naprieč krajinou, však ukazuje, že existujú aj riešenia, ktoré túto medzeru dokážu efektívne vyplniť.

Jedným z nich je projekt Sme si rovní II., ktorý ďalej rozvíja model podpory zavedený do slovenskej praxe Slovenským paralympijským výborom v roku 2020. Tento model je založený na osobnej skúsenosti, vzťahu a praktickej pomoci v teréne. Výsledky výskumu naznačujú, že práve kombinácia týchto prvkov robí z projektu viac než len súbor služieb – robí z neho funkčný nástroj pomoci v každodennom živote.

Systém existuje, no ľudia sa v ňom strácajú.

Zistenia štúdie sú v mnohom priamočiare. Až 78,8 % respondentov si myslí, že ľudia so zdravotným znevýhodnením nemajú dostatok informácií o možnostiach, ako zlepšiť svoju situáciu. Ešte viac (82,3 %) nepovažuje existujúce opatrenia za dostatočné.Problém teda nespočíva len v tom, čo štát ponúka, ale najmä v tom, ako sa v tejto ponuke ľudia dokážu zorientovať. Rozdiely medzi účastníkmi projektu a tými, ktorí s ním skúsenosť nemajú, sú pritom výrazné. Tí, ktorí projektom prešli, podstatne častejšie vedia, kam sa obrátiť pri vybavovaní dávok, sociálnych služieb či asistencie. Práve tu sa ukazuje jeden z kľúčových prínosov projektu – pomáha premieňať zložitý systém na konkrétne kroky, ktorým ľudia rozumejú a dokážu ich využiť.

 

SILA ZDIEĽANEJ SKÚSENOSTI

Jedným z najzaujímavejších zistení je význam takzvanej „peer-to-peer“ podpory – teda pomoci od ľudí, ktorí majú podobnú osobnú skúsenosť. Ukazuje sa, že dôvera a porozumenie „zvnútra“ zohrávajú zásadnú úlohu. Potvrdzujú to aj vysoké hodnotenia samotného projektu: model pomoci dosiahol priemerné skóre 9,28 z 10 a spokojnosť so spoluprácou s motivátormi ešte o niečo viac. Nejde pritom len o dobrý pocit. Dáta naznačujú, že kvalita vzťahu medzi účastníkom projektu a motivátorom má priamy vplyv na konkrétne výsledky – od lepšej orientácie v systéme až po vyššiu kvalitu života.

VIAC NEŽ LEN INFORMÁCIE

Projekt však neodpovedá len na nedostatok informácií. Výskum ukazuje, že ľudia najčastejšie potrebujú podporu v oblastiach, ktoré zasahujú ich každodenný život – finančnú pomoc, zdravotnú starostlivosť či pracovné uplatnenie. Zároveň silno rezonuje požiadavka o individuálnejší a koordinovanejší prístup. Aj toto je jeden z prvkov oceňovaných na projekte, vrátane terénnej formy pomoci – teda pomoci „na mieste“, v reálnom prostredí „klienta“. Účastníci projektu túto formu pomoci hodnotili výrazne vyššie než tí, ktorí s projektom skúsenosť nemajú.

BARIÉRY NA TRHU PRÁCE: KEĎ PREDSUDKY BOLIA VIAC AKO SCHODY

Uplatniť sa na slovenskom trhu práce so zdravotným postihnutím zostáva pre mnohých nedosiahnuteľnou métou. Celkové priemerné skóre vnímanej náročnosti nájsť si zamestnanie dosiahlo v štúdii 7,58 bodu z 10, čo signalizuje hlbokú skepsu. Ešte sugestívnejšie pôsobí rozbor konkrétnych prekážok. Hoci sa často hovorí o chýbajúcich rampách, dáta ukazujú, že najväčšie bariéry sú tie neviditeľné, zakorenené v mysliach ľudí: v porovnaní s fyzickými bariérami u zamestnávateľa, ktoré dosiahli v štúdii 5,95 bodu z 10, predsudky v spoločnosti ako jedna z bariér dosiahli 6,14 bodu z 10. Tento nepomer potvrdzuje, že v roku 2026 je prekážka v postojoch zamestnávateľov stále ťaživejšia než betónový schod. Aj preto je projekt Sme si rovní II. nastavený aj ako nástroj na budovanie vnútornej sily jednotlivca.

KONKRÉTNE DOPADY NA ŽIVOT

Najpresvedčivejšie sú však samotné skúsenosti účastníkov projektu, ktorí ohodnotili vplyv projektu na svoj život priemernou známkou 8,71 z 10. Za týmito číslami stoja konkrétne zmeny v ľudských osudoch, ktoré analýza kategorizuje do štyroch hlavných oblastí – konkrétnych prínosov z účasti v projekte, ktoré zaznamenali respondenti z radov jeho účastníkov:

  1. Nové poznatky, schopnosť rozumieť svojim právam a orientovať sa v systéme (69,1 %).
  2. Lepšia psychická kondícia, zníženie pocitu marginalizácie a nárast sebadôvery (56,5 %).
  3. Rozšírenie sociálnej siete, prelomenie sociálnej bubliny a nadviazanie nových vzťahov (53,0 %).
  4. Nové zručnosti, praktické kompetencie využiteľné v bežnom aj pracovnom živote (45,1 %).

NEVYUŽITÝ POTENCIÁL

Zaujímavým zistením je aj to, že projekt má potenciál osloviť oveľa širšiu skupinu ľudí. Medzi tými, ktorí sa doň zatiaľ nezapojili, by takmer 60 % uvítalo viac informácií, aby sa vedeli rozhodnúť. Pätina z nich dokonca deklaruje jasný záujem zapojiť sa. To naznačuje, že budúcnosť podobných iniciatív nebude závisieť len od ich kvality, ale aj od schopnosti osloviť tých, ktorí o nich zatiaľ nevedia.

SMER PRE BUDÚCNOSŤ

Výsledky výskumu tak neprinášajú len obraz aktuálnej situácie, ale aj dôležitý odkaz pre tvorcov verejných politík. Ukazujú, že efektívna pomoc nemôže stáť iba na existencii dávok a služieb. Potrebuje aj „mosty“ – ľudí a mechanizmy, ktoré pomáhajú systémom prejsť. Projekt Sme si rovní II. naznačuje, ako by takýto prístup mohol vyzerať: menej byrokratickej vzdialenosti, viac osobného kontaktu; menej univerzálnych riešení, viac podpory šitej na mieru. Dáta tak skladajú pomerne jasný obraz. Ak má byť pomoc skutočne dostupná, musí byť zrozumiteľná, dôveryhodná a použiteľná v reálnom živote jednotlivca. Práve v tom spočíva jej skutočná hodnota.

Mgr. Ivan Schmidt, PhD.