Nič nie je krajšou odmenou pre celý tím stojaci za národným projektom SME SI ROVNÍ, ako spokojný a dobre namotivovaný klient či klientka. Väčšinou sa so spätnou väzbou stretávajú motivátori v teréne. O to viac nás teší úprimné poďakovanie od klientky Vladimíry, ktorá rozumie tomu, že projekt tvoria desiatky, ba stovky ľudí a každý z nich má zásluhu na tom, že pomáhame meniť životy k lepšiemu.
S jej súhlasom ho uverejňujeme:
Do projektu SME SI ROVNÍ som sa zapojila vďaka kamarátovi, ktorý ma najprv oslovil ako anketár a poprosil ma o vyplnenie krátkeho dotazníka. O tom, ako projekt funguje, mi hovoril s veľkým nadšením a poznamenal, že by aj mne mohol pomôcť s osobným rozvojom a sebaobslužnosťou. Verila som mu, no v tej dobe som veľmi neverila sebe. Bála som sa nepoznaného. Napokon som sa predsa len odhodlala a zatelefonovala motivátorovi Mirovi Stašákovi. Už to samo o sebe bolo odo mňa veľké hrdinstvo – volať niekomu cudziemu bývalo pre mňa často nesmierne stresujúce a prakticky nemysliteľné! Prekonala som však svoj strach a som šťastná, že som to spravila. Miro je dodnes mojím motivátorom a ja ani neviem, ako a komu poďakovať za to, že môžem byť v projekte SME SI ROVNÍ. Ďakujem Bohu, Mirovi, pani Bibiane Kamzíkovej a všetkým facilitátorom.
Od sedemnástich rokov som doma a často som premýšľala o tom, že nenachádzam zmysel svojho života. Maminka mi pomáha ako sa len dá, no mne chýbal podnet na vnútorný rozvoj. Milujem knihy a bola som zahrabaná v románoch, ale aj odbornej psychologickej literatúre, nemala som však veľa možností vyskúšať si, aké to je fungovať s inými ľuďmi. Ak nepočítame najbližšiu rodinu.
Vďaka projektu SME SI ROVNÍ som mala možnosť zúčastniť sa skupinových aktivít zameraných na efektívnu komunikáciu, na pohyb a zdravú výživu ľudí so zdravotným znevýhodnením, či na možnosti, ako získať prácu.
To ma zaujalo najviac. Celý život som sa stretávala s názorom, že veď zdraví ľudia majú problém nájsť si zamestnanie, tak čo chceš ty? Dnes už viem, že je to možné. Že sa dá napríklad aj záľuba premeniť na prácu, ktorou pomôžem sebe aj iným a mám šancu získať primeranú mzdu. Presne o to sa s podporou svojho motivátora Mira teraz snažím. Posielam žiadosti a čakám. Áno, dostávam aj odmietavé stanoviská, aj sa hodnú chvíľu cítim sklamane, ale idem ďalej. Konečne sa neutápam v sebaľútosti!
Donedávna sa celý môj život točil iba okolo toho, či sa stihnem včas dostať na toaletu, a keď nie, čo po tom. Každý má však nejaké problémy, toto sú tie moje. Problémy treba riešiť, keď prídu, nebáť sa ich vopred a nevyrábať si zbytočný stres. Život predsa má mať nejaký vyšší cieľ.
Naučila som sa, že odmietnutie je normálna vec a dôvod skúšať to ďalej. Raz to určite vyjde a ja sa o to budem pokúšať. Do žiadosti uvádzam, že mám záujem o prácu z domu, ale nevysvetľujem, že som na vozíku. Pretože chcem prácu, ktorú dostanem, lebo som v niečom dobrá, nie z ľútosti, pretože som vozičkárka. Presne tak má vyzerať aplikácia myšlienky SME SI ROVNÍ. Nech nám ktokoľvek čokoľvek hovorí, naše zdravotné obmedzenie nás naozaj obmedzuje iba do tej miery, ako to sami pripustíme. Bohu vďaka za každého z vás, ktorí pracujete v projekte SME SI ROVNÍ.
S láskou a vrúcnou vďakou
Vladimíra
