Zobraziť štandardnú verziu stránky
detail clanku Asistenčný pes – pre a proti

Okrem najrôznejších kompenzačných pomôcok, ktoré osobám so zdravotným znevýhodnením uľahčujú život, im môže pomáhať aj asistenčný pes. 

Zatiaľ sa častejšie stretávame s tzv. vodiacim psom, ktorý je vycvičený na pomoc nevidiacim. O tom, čo musí psík absolvovať, aby sa stal asistenčným psom, kto oň môže požiadať, ako sa k nemu prepracovať a čo všetko taký pes dokáže, sme hovorili s motivátorom projektu SME SI ROVNÍ Martinom Daitom. Spoločnosť nám pritom robil jeho asistenčný pes Maiki. 

Maťo miluje psy už od malička. Pozná sa to podľa toho, že ich od malička nielen vlastnil a o kynológiu sa aktívne zaujímal, no nebál sa ani venovať sa práci figuranta. Áno, to je ten, na ktorom sa psy určené predovšetkým pre ozbrojené a bezpečnostné zložky učia páchateľa zneškodniť. „Nikdy som nebol žiaden drobček, a tak som to mohol robiť už ako trinásťročný. Napokon, figuranti musia byť pri takomto výcviku rôzni a mali by sa striedať. Pes sa totiž musí na základe povelov od psovoda naučiť takpovediac zakusnúť do akéhokoľvek človeka.“ Podmienkou pre pozíciu figuranta je, samozrejme, že sa nesmie psov báť. Nie je to totiž žiadna zábava, ak sa proti nemu rozbehne päťdesiatkilový nemecký ovčiak. Na ochranu figuranta v minulosti slúžil špeciálny ramenný rukáv, no občasným škrabancom sa často nevyhol ani Martin Dait. „Väčšinou to však bolo mojou vinou,“ usmieva sa.

V pätnástich rokoch utrpel ťažký úraz, po ktorom bol odkázaný na vozík. Zostal dokonca kvadruplegický, nemal teda postihnuté iba dolné, ale z veľkej miery aj horné končatiny. „Aj vtedy som mal vlastného psa a ten bol plne vycvičený. Nie však ako asistenčný pes. Nevedel pochopiť, prečo zrazu iba ležím, v lepšom prípade sedím. Bol trénovaný na iné účely. Dožil sa však štrnástich rokov a aj vďaka nemu som po čase mohol chodievať von aj ako vozičkár a bez pomoci iných ľudí. Maiki, ktorého mám dnes, je už môj tretí pes.“

Čo všetko asistenčný pes dokáže

Na asistenčného psa môže človek so zdravotným postihnutím získať príspevok od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad, samozrejme, musí po podaní žiadosti vyhodnotiť, pri akých úkonoch môže byť žiadateľovi pes nápomocný. Vodiace alebo asistenčné psíky absolvujú špeciálny výcvik a skúšku. To bežne trvá od 18 do 24 mesiacov, cena vycvičeného psa s takouto „špecializáciou“ tak vôbec nie je nízka. 

„Ja som sa rozhodol pre iný postup,“ vysvetľuje Martin Dait. „Maikiho som si vzal domov, keď mal iba dva mesiace, takže so mnou vyrastal od malička. Dokázal som ho naučiť základné povely, no absolvoval aj výcvik s odborníkmi na prípravu asistenčných psov, s policajtmi aj záchranármi. Dobrovoľne som sa tak vzdal príspevku na psa, ale pre mňa je dôležitejšie, že Maiki bol pri mne už ako šteňa,“ približuje okolnosti svojho rozhodnutia. „Ešte predtým som dlho hľadal vhodnú chovnú stanicu, od ktorej by som si psa vzal. Ak mi má ako vozičkárovi asistovať, musí mať vhodné povahové vlastnosti. Chcel som opäť nemeckého ovčiaka, no keďže práve tí sú najčastejšie využívaní v ozbrojených zložkách, chovatelia sa zamerali na podporovanie ich agresivity. Na obranu je to úžasné plemeno, no od asistenčného psa sa neočakáva, že bude hlavne hrýzť.“ 

A čo všetko teda Maiki dokáže? Predovšetkým podáva to, na čo mu Martin ukáže, či už to je diaľkový ovládač k televízoru, čiapka, telefón, kľúče alebo vôdzka. Vozičkárovi padajú veci na zem ešte častejšie ako zdravému človeku a zohnúť sa po ne nie je vôbec jednoduché. Maiki je vzrastom statný pes, a tak v postroji vie svojho pána na vozíku smelo ťahať aj do menšieho kopca. Dokáže privolať výťah a dokáže tiež otvoriť dvere. Sú to na prvý pohľad maličkosti, no človek sediaci na vozíku nemusí na niektoré tlačidlá vo výťahu či kľučky dverí dočiahnuť. „Môj kamarát vozičkár naučil svojho psa otvárať aj chladničku, aby mu z nej podával jedlo. Lenže sa ukázalo, že pes si otvoril chladničku aj na to, aby ju sám vyžieral a začal mať nadváhu,“ usmieva sa Maťo. „Bolo to pre mňa poučenie, že Maiki až taký šikovný nemusí byť.“ Často spolu aj cestujú autom, na zadné sedadlo sa vmestí aj vozík aj Maiki. Vozík si však Martin nakladá sám. „Bolo by možné naučiť ho, aby mi pomáhal a uľahčil mi nakladanie a vykladanie vozíka, ale obávam sa, že by mi pritom dotrhal poťahy. A po tom netúžim.“ Niektoré rozhodnutia sú jednoducho výsostne praktické.

Nebude to také ľahké 

Ak úrad práce rozhodne, že človek so zdravotným hendikepom asistenčného psa potrebuje, bude pre neho vhodnou formou kompenzácie a schvália mu naň príspevok, osloví vzápätí odborníkov, ktorí sa na prípravu psov špecializujú. Tí väčšinou majú vhodných adeptov predpripravených. Špecifické povely ich učia už pre potreby konkrétneho budúceho majiteľa v jeho priestore. „Musia sa naň adaptovať. Obzvlášť pri vodiacich psoch to znamená, že sa musia naučiť dokonale ovládať okolie bydliska, aby svojho nevidiaceho pána dokázali bez zaváhania priviesť do obchodu, do drogérie, k bankomatu či na zastávku, aby zastavili pri obrubníkoch a pri schodoch. Pri vodiacich aj asistenčných psoch sa cena odvíja aj od toho, koľko a akých pokynov ovládajú,“ dopĺňa Martin Dait. 

Pri práci v národnom projekte SME SI ROVNÍ sa Martin často stretáva s tým, že sa ho klienti pýtajú na možnosti, ako sa k asistenčnému psovi dostať. Keď vidia Maikiho v akcii, registrujú, ako veľmi je svojmu pánovi nápomocný. Je to však výsledok niekoľkoročnej práce – odborného výcviku psa a, samozrejme, hlbokých kynologických znalostí Martina Daita. Ak prejaví záujem o asistenčného psa niekto, kto so psíkmi nemá žiadnu skúsenosť, musí počítať s tým, že „výcvik“ bude potrebovať aj on sám. „Bez toho sa môže rýchlo stať, že všetko vyjde nazmar a že sa pes zopsuje,“ hovorí skúsený motivátor. „Mnohí záujemcovia si tak nápad zaobstarať si asistenčného psa dosť rýchlo rozmyslia. Okrem toho im pripomínam, že ak by im úrad práce schválil asistenčného psa, vzápätí by im mohol krátiť príspevok na osobnú asistenciu. A to je tiež argument, ktorý treba brať do úvahy. Pes je síce skvelý spoločník pripravený hocikedy pomôcť, ale neošúpe zemiaky a ani nenavarí polievku.“

Martin sa okrem práci motivátora vo voľnom čase venuje ako dobrovoľník aj kanisterapii a s Maikim chodievajú potešiť seniorov do domovov sociálnej starostlivosti či deti do nemocníc. 

Ak sa s Martinom Daitom chcete spojiť, napíšte mu na martin.dait@smesirovni.sk.

Newsletter Zostaňme v kontakte