V roku 2019 som bola s dcérou na dovolenke v Turecku. Po návrate som prekonala chrípku, ktorej následkom som ochrnula. V priebehu pár dní mi ochrnuli všetky končatiny, zlyhávali orgány a v poslednej chvíli mi bezradní lekári doslova zachránili život. Pol roka som ležala v nemocniciach, neskôr sa posadila na vozík a na ňom sedím dodnes. Predtým som bola veľmi aktívna, pracovitá, sebestačná, samostatná.

 Zrazu som bola odkázaná na pomoc iných ľudí v základných úkonoch. Nevedela som sa samostatne najesť, napiť, umyť ani rozprávať či písať. To všetko som sa učila odznovu. Môj život sa otočil naruby, zažívala som ťažké časy. Ako jednorodič som mala 10 ročnú dcéru a aj kvôli nej som musela ísť ďalej. Náhla zmena zdravotného stavu priniesla veľa nových výziev, vrátane debarierizácie bytu, mobility nielen v domácnosti, ale i v exteriéri. Bolo ťažké sa orientovať v problematike soc. podpory pre ZŤP ľudí. Našťastie moja trpezlivosť a húževnatosť má nikdy neodradili od administratívnej záťaže, ktorá je naviazaná na túto podporu.

Robila som všetko preto, aby môj život bol jednoduchší.

Svoje skúsenosti som zdieľala s inými ľuďmi, ktorí sa náhle ocitli v ťažkej životnej situácií a obracali sa na mňa so žiadosťou o radu, pomoc, či podporu. Táto dôvera ľudí ma obohacuje a utvrdzuje v tom, že stať pri niekom komu môžem byť nápomocná, inšpiratívna a užitočná je moje poslanie, ktoré veľmi rada napĺňam. 

Mojou snahou naďalej je čo najviac sa priblížiť k životu zdravého človeka a to prajem každému z nás, aby sme mohli žiť plnohodnotný život ako zdraví ľudia s rovnakými príležitosťami a možnosťami.

Sme si rovní ❤️ eva.cickova@smesirovni.sk