Inovatívny prístup vracia ľudí do života(článok zo špecializovanej prílohy denníka Pravda z 20.4.2026)

 Viackrát ste svojou osobnou prítomnosťou podporili projekt Sme si rovní II. ako aj parašportovcov na rôznych športových akciách. Ako vnímate SPV a jeho projekt?

 Ako skvelé pokračovanie dvoch predošlých – Paralela a Sme si rovní I. Po prvé, každým projektom od roku 2016 rástli schopnosti SPV prinášať užitočné služby pre odstraňovanie, alebo aspoň zmenšovanie prekážok, ktorým zdravotne znevýhodnení ľudia čelia pri začleňovaní sa do spoločnosti. Po druhé, každým ďalším projektom SPV preukazoval dovtedy nevídanú schopnosť využívať pohybové aktivity ako fungujúcu motiváciu pre “návrat do života” najmä tých ľudí, ktorým zdravotné postihnutie zrazu zásadne zmenilo život. Po tretie, sa ukázala racionálna nadväznosť projektov, ktorými SPV priniesol vždy niečo nové a zvýšil kvalitu realizovaných aktivít, čo znamená prínos nielen pre klientov, ale aj pre ľudí, ktorí vďaka účasti na projekte profesionálne rastú. A napokon, projekt Sme si rovní II. preukazuje strategický charakter dlhodobej spolupráce nášho rezortu s SPV, keďže dnes funguje ucelený systém motivácie zdravotne znevýhodnených ľudí, aby “nehodili flintu do žita”, ale sa vrátili do života a možno, vďaka parašportu, získali nové úspechy, o ktorých sa im predtým ani nesnívalo. Projekt je postavený na forme pomoci peer-to-peer. Je to forma podpory, pri ktorej osoby s podobnými životnými skúsenosťami poskytujú emocionálnu, informačnú a praktickú pomoc iným osobám. V prípade projektu Sme si rovní II. osoby so zdravotným znevýhodnením pomáhajú iným osobám so zdravotným znevýhodnením. Táto forma podpory vychádza z myšlienky, že ľudia, ktorí prešli podobnými životnými situáciami, môžu ponúknuť jedinečný pohľad, porozumenie a skúsenosti mimoriadne cenné pre tých, ktorí momentálne čelia rovnakým situáciám. Zvlášť ocenenia hodným momentom je aj fakt, že k prvým intervenciám dochádza už počas pobytu v zariadeniach zdravotnej starostlivosti.

Ako vidíte služby založené na modeli vzájomnej podpory osôb s rovnakým osudom (peer-to-peer), ktorý do oblasti pomoci osobám so zdravotným znevýhodnením na Slovensko priniesol SPV? Uvažujete o štandardizácii takýchto modelov?

 Ide o veľmi inovatívny prístup, ktorý v sebe zahŕňa aspekty terénnej sociálnej práce, ale zároveň je psychologicko-odborným poradenstvom pre špecifickú skupinu osôb. Je nesporné z výsledkov projektu, že táto metóda je vysoko funkčná a efektívna v kontexte cieľov projektu. Ak by sme zvažovali jej uplatnenie aj v širšom kontexte, napríklad pri prístupe na trh práce u širšieho spektra uchádzačov o zamestnanie, určite je inšpiratívna. Zvažujeme konzultovať s Alianciou sektorových rád, nezávislou tripartitne zloženou autoritou zaoberajúcou sa otázkami spojenými s trhom práce, či by malo zmysel zadefinovať povolanie, ktoré by dokázalo samostatne plniť funkcie na trhu práce.

Naši zamestnanci, ako aj klienti projektu – osoby so zdravotným znevýhodnením, sa stretávajú s mnohými prekážkami. Aké zmeny ste realizovali počas pôsobnosti na MPSVaR?

 MPSVR SR pripravilo viaceré zmeny, ktoré v tomto rozhovore nie je možné ani obsiahnuť, ale medzi najvýraznejšie určite patrí nový príspevok na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, a to ktorý bol schválený koncom minulého roka v rámci reformy financovania sociálnych služieb a bude vyplácaný od januára 2027. Príspevok sa bude poskytovať priamo odkázanej osobe, ktorá s mesačnou periodicitou bude rozhodovať, ako ich reálne využije, a to na úhradu výdavkov na neformálnu starostlivosť (neformálny opatrovateľ), formálnu starostlivosť (ambulantné formy a terénne formy sociálnych služieb) alebo ich kombináciu, a to podľa vlastnej potreby a preferencií v konkrétnom čase. Cieľom je vytvoriť podmienky, aby odkázané osoby mohli viesť nezávislý život vo vlastných domácnostiach a využívali osobnú pomoc s využitím komunitných služieb v náležitej kvalite a rozsahu. Už v minulom roku, od 1. septembra sa začala vykonávať integrovaná posudková činnosť. Výkon posudkovej činnosti je centralizovaný na jeden subjekt (posudzovanie vykonávajú výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny). Posudzovanie sa pritom vykonáva v jednom konaní na tri účely – sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu a sociálne podniky. V integrovanom posudku sú posudzovanej osobe navrhnuté všetky vhodné peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a všetky možné sociálne služby na riešenie jej funkčných dôsledkov zdravotného stavu a v prípade záujmu osoby aj vyjadrenie k vhodnosti práce v sociálnom podniku. Verím, že ľuďom so zdravotným postihnutím pomôže aj navýšenie sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie, ktoré vstúpilo do platnosti od júla 2025, čím prišlo k zvýšeniu peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Zvýšila sa aj výška peňažného príspevku na opatrovanie, pri ktorom zároveň prišlo aj k nárastu zvýšenia príspevku na 200 eur mesačne z titulu opatrovania nezaopatrených detí. MPSVR SR pripravilo návrh na ďalšie zvýšenie sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie a tiež peňažného príspevku na opatrovanie od júla 2026, tento návrh je aktuálne v legislatívnom procese. Od 1. januára 2026 boli tiež zvýšené aj maximálne zohľadňované sumy z cien 7 vybraných kompenzačných pomôcok na účely peňažného príspevku na kúpu pomôcky.

A ktoré negatívne veci a trendy stále pretrvávajú?

 Zo strany štátu potrebujeme prekonať tzv. rezortizmus. Preto s mojim kolegom Kamilom Šaškom hľadáme všetky oblasti, v ktorých sa naše kompetencie dopĺňajú, aby štát zdravotne znevýhodnených “nepreháňal” z jedného úradu na druhý. Týka sa to napríklad základných pomôcok pre telesne postihnutých, už sme začali s “upratovaním” pri ich prideľovaní v kompetencii oboch rezortov. A celú spoločnosť ešte stále musíme s veľkým úsilím presviedčať, že zdravotne postihnutí ľudia dokážu svoje znevýhodnenia prekonávať, že má zmysel, aby sme bariéry odstraňovali, lebo vo vhodne vytvorenom prostredí dokážu byť nielen platnými, ale aj užitočnými členmi spoločnosti. Prínos projektov, ktoré financuje MPSVR SR a realizuje SPV vidím aj v tom, že otvárame oči zdravým ľuďom, najmä manažérom, aby sa neobávali hľadať spôsoby, ako vytvoriť pracovné príležitosti pre zdravotne znevýhodnených. A naopak, v povzbudení zdravotne znevýhodnených, aby si nemysleli, že ich život sa skončil. Znie to možno ako maličkosť, ale nie je, lebo ani zdravý, ani zdravotne postihnutý človek nič vo svojom prístupe nezmení, ak ho najskôr nepresvedčíme, že zmena je možná a dokonca prospešná.

MSPVaR SR, MCRS SR a SPV ohlásili vznik profesionálneho Športového centra pre osoby so zdravotným znevýhodnením. Prečo práve MPSVaR SR prevzalo záštitu nad touto iniciatívou?

 S touto iniciatívou prišiel SPV a osobne som vycestoval do Českej republiky, kde už takéto centrum pod Ministerstvom práce a sociálnych vecí ČR v spolupráci s ČPV vzniklo, existuje už vyše roka a je pre nás východiskovým príkladom dobrej praxe. Hlavným impulzom bola skutočnosť, že kým zdraví vrcholoví športovci mali desaťročia možnosť byť zamestnancami rezortov vnútra alebo obrany, parašportovcom táto možnosť chýbala. Šport je len jeden: Vznik centra oficiálne potvrdzuje, že úsilie a výsledky parašportovcov majú pre štát rovnakú váhu ako výsledky olympionikov. A verím, že vznik takéhoto centra bude znamenať koniec „hobby” prístupu, lebo týmto krokom štát uznáva fakt, že na dosiahnutie medaily na PH už nestačí trénovať popri zamestnaní, ale je potrebná plná profesionalizácia. Ide však zároveň o nezanedbateľný moment sociálnej inklúzie, pretože šport je vnímaný ako najlepší nástroj integrácie osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti. MPSVR SR už disponuje aparátom na posudzovanie zdravotného stavu a potrieb osôb s handicapom, čo uľahčuje nastavenie podporných služieb, či už ide o asistenciu, špeciálne pomôcky a podobne. Centrum má ambíciu hneď v prvopočiatku svojho vzniku zachytiť začiatok nového paralympijského cyklu. Na vznik centra je potrebná novela zákona o športe, ktorá je práve v legislatívnom procese. Následne centrum nevznikne len ako ďalší „úrad”, ale ako servisná organizácia, ktorá má z parašportovcov sňať bremeno finančnej neistoty a administratívy, aby sa mohli sústrediť výhradne na výkon a priniesť výsledky aj v podobe medailových úspechov reprezentantov našej republiky.

 A vráťme sa ešte k nášmu projektu. Nájdu si uplatnenie v Športovom centre aj motivátori z projektu Sme si rovní II.?

 Ak motivátormi budú športovci, ktorí sa na základe kvalifikačných kritérií nominujú na zamestnancov, tak to nie je vylúčené. Koniec koncov táto premisa platí aj v opačnom garde – športovci, ktorí sa kvalifikujú na zamestnancov centra sa môžu a vysoko pravdepodobne aj stanú motivátormi. Ak aj nie formálne, určite ich výsledky budú bez diskusie motivujúce a nasledovania hodné pre ostatných. A to nie len zdravotne znevýhodnených ľudí, ale pre všetkých, ktorí aj vďaka ich príkladu vystúpia zo svojej komfortnej zóny a budú pracovať na rezervách svojho potenciálu schopností a zručností.

Čo by ste popriali naším motivátorom a psychológom do budúcna?

 Veľa chuti, aby nestrácali elán, keď narážajú na klientov, ktorých motivovať nie je jednoduché. Želám im, aby sa im darilo odbúravať bariéry, na ktoré narážajú a aby mali každý deň pocit užitočnosti. Jednoducho im v ich práci želám čo najviac úspechov a z “nepracovného” hľadiska veľa zdravia a osobnej spokojnosti. Navyše im chcem aj touto cestou odkázať, že nie sú neviditeľní, práve naopak: veľmi si vážim ich prácu a teším sa z dosiahnutých výsledkov. Preto im patrí naša vďaka a ubezpečujem ich aj svojou podporou do budúcnosti.