Juraj Szórád: Motivátor s pokojom policajta

Všetko zlé je väčšinou na niečo aj dobré. Myslí si veľa ľudí s optimistickou povahou, a keďže takým je aj Juraj Szórád, pestrá, kľukatá a dramatická cesta jeho životom ho priviedla až do projektu Sme si rovní II.  Vlastne je to úplne logické. Jurajovou najtypickejšou vlastnosťou je totiž ochota pomáhať druhým.

Vždy si našiel spôsob, ako to robiť, a bol pritom naozaj kreatívny. Vyštudoval síce strojárstvo, ale napokon sa na dlhé roky stal súčasťou policajného zboru a v okolí svojho bydliska na juhu Slovenska vyšetroval často aj tie najzávažnejšie trestné činy. So zmyslom pre spravodlivosť, ktorú si zaslúžili ich obete. Niet divu, že si neuvedomil, akých  si mohol narobiť nepriateľov. „V roku 2011 som prácu v polícii ukončil a zamestnal sa v civilnom povolaní ako konateľ energetickej firmy. Aj tam som pracoval s ľuďmi a bol som s prácou  veľmi spokojný, až do dňa, ktorý môj život navždy zmenil. Pred mojím domom zastalo auto, šofér so spolujazdcom sa tvárili, že sa im práve pokazilo. Vyšiel som von, aby som im pomohol, no oni mi v tej chvíli nastriekali do očí slzný sprej a zaútočili na mňa železnými tyčami,“ hovorí Juraj s pokojom policajného vyšetrovateľa.

Boj o život

Nasledujúce dni a udalosti pozná len z rozprávania, očitými svedkami jeho napadnutia boli jeho manželka aj dvanásťročný syn. Juraja v kóme a s rozbitou hlavou odviezla sanitka. Mal aj v členku zlomenú nohu, no v porovnaní s devastačným úrazom mozgu šlo naozaj len o maličkosť. „Boli to už štyri roky, odkedy som odišiel od polície, no zdalo sa zrejmé, že niekto sa mi prišiel pomstiť za moju prácu. A bol zázrak, že som útok prežil. Mal som obrovské šťastie aj na úrazového lekára. Ten sa rozhodol, že ranu, ktorá do mozgu zatlačila aj úlomky kostí, trávu či zeminu, nebudú čistiť, aby prípadne nespôsobili ďalšie poškodenia a skúsia sa spoľahnúť na silu organizmu. Dúfali, že si telo a jeho  imunita so zranením poradí.“

Na Jurajovej hlave dodnes vidno jazvy a aj miesto, kde má vložený bio-keramický implantát. Keď sa však prvýkrát po útoku a operácii prebral z kómy, nedokázal ani sedieť. Trvalo celé týždne, kým sa jeho pohybové schopnosti začali pomaly zlepšovať, kým mohol fungovať aspoň trochu samostatnejšie na vozíku a ďalšie týždne, kým začal znova chodiť. „Mnohí ľudia mi nedávali šancu a len sa bezmocne pozerali na môj zúfalý stav. Okrem rodiny sa iba jeden ozajstný kamarát situácie nezľakol. Za pár dní vybavil aj zaplatil fyzioterapeuta, ktorý so mnou každý deň rehabilitoval a musím povedať, že ma vyslovene týral,“ usmieva sa dnes Juraj. „Naozaj to bolo drsné a bolestivé, ale výsledky boli viditeľné už o pár týždňov.“ Nasledovali ďalšie rehabilitácie v Maďarsku, neskôr v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej, s podporou a pomocou manželky Juraj na sebe makal aj doma. „V roku 2015 ma napadli, o rok neskôr som mohol odložiť aj palicu a chodievať po vlastných. Ľavú polovicu tela mám však stále viditeľne slabšiu a ľavú ruku skoro nefunkčnú. Ďakujem stále Bohu, že som to všetko prežil.“ Šťastie, s ktorým Juraj naozaj už nepočítal, prišlo po ďalších štyroch rokoch. Podarilo sa objasniť, kto tento ohavný útok s ťažkými následkami spáchal, dokonca na objednávku.

Nebude to také ľahké

Po takmer roku práceneschopnosti sa vrátil aj na pozíciu konateľa firmy. Mal ďalšie šťastie, ktoré sa nepritrafí každému, keď mu majiteľ spoločnosti dal šancu aj dostatok času, aby sa zotavil. „Oporou mi bola celá rodina, postarala sa o vybavenie preukazu ŤZP aj kompenzačných pomôcok. Bol som už síce pri plnom vedomí, ale za úspech som považoval, keď som sa sám dostal na záchod. Na administratívne povinnosti som ešte nemal dosť síl,“ dodáva.

To, čo Juraj dnes ako motivátor robí pre klientov projektu Sme si rovní II., si vyskúšal v období, keď už bol nezamestnaný. „Mal som viditeľný hendikep a na akúkoľvek prácu  s požiadavkami na bezpečný pohyb som si už nemohol trúfnuť. Sledoval som systematicky pracovné inzeráty, na tie vhodné reagoval, podával žiadosti, uvažoval som aj o tom, že niečo malé rozbehnem sám. Samozrejme sa mi opakovane stalo, že keď na pohovore videli moje zdravotné znevýhodnenie, rozhodli sa, že radšej vezmú zdravého človeka. Bral som to ako nové životné skúsenosti v koži hendikepovaného človeka a neprežíval som ich osobne.“

Na inzerát, v ktorom akýsi Slovenský paralympijský výbor hľadal adeptov na pozíciu motivátora do akéhosi projektu Sme si rovní II., reagoval ako na hociktorý iný. „Dovtedy som o týchto organizáciách ani nepočul,“ priznáva dnes s úsmevom Juraj Szórád. A potom sa zrazu z ničoho nič ocitol na ďalšej križovatke, keď mu v ten istý deň zavolali z projektu Sme si rovní II., že ho berú, a súčasne z inej firmy s tým, že od prvého budúceho mesiaca môže u nich nastúpiť.  „Vybral som si vtedy Sme si rovní II. Zdalo sa mi, že mi to bude bližšie.“

Rozhodol sa múdro.

Keď sa život na dobré obráti

V projekte Sme si rovní II. sa navyše ocitol v ideálnom čase. Naše centrá včasnej pomoci postupne pribúdajú v rôznych lokalitách Slovenska a to zatiaľ posledné sme otvorili v Nitre. Juraj bol už pritom a vďaka skúsenostiam všetkého druhu sa ako motivátor – mentor rozbehol kompetentne. „Práca s klientmi ma naozaj baví. Myslím, že vždy viem nájsť správny spôsob komunikácie bez ohľadu na to, odkiaľ človek pochádza, aké má znevýhodnenie a čo chce dosiahnuť. Platí to hlavne pri hľadaní pracovného uplatnenia, napokon, poznám tú situáciu z oboch strán – keď som si sám hľadal prácu, alebo keď som vyberal zamestnancov do našej firmy. Viem teda aj to, čo asi očakáva konkrétny potenciálny zamestnávateľ.“ Juraj, rovnako ako všetci naši motivátori, sprevádza klientov, radí im a podporuje ich aj pri takých zdanlivo jednoduchých úkonoch ako je tvorba pracovného životopisu, vyplnenie žiadostí či písanie odvolania pre Sociálnu poisťovňu alebo úrady práce.

„Každý z nás má svoj kríž. My motivátori ho kus cesty nesieme spolu s klientom. Spoznávame ich zložité životné príbehy, či už sa týkajú rodiny, zdravotného stavu alebo zamestnania. Považujem za svoju výhodu, že mám celkom dobrý prehľad o pracovnom trhu v nitrianskom kraji a darí sa nám nájsť pre klientov prácu.  Rovnako ma teší, keď sa rozhodnú pre radikálnu zmenu v živote, ktorú často roky odkladali, lebo sa báli zmeny. Mám na mysli napríklad klientku, ktorá sa dvadsať rokov trápila v nefunkčnom vzťahu, kým konečne manžela opustila, našla si podnájom a tiež sa nám podarilo získať pre ňu vhodné zamestnanie.“ Ak je cudzieho nešťastia na Juraja priveľa, má okolo seba ľudí, s ktorými nájde opäť rovnováhu. „Na to mi stačí manželka,“ dodáva. „Práca motivátora pre mňa naozaj nie je záťažou, veď celý život som robil s ľuďmi. Toto je iba presun niekam inam, kde sa aj napriek svojmu ťažkému hendikepu cítim veľmi  dobre.“ A to dokazuje aj fakt, že s mnohými klientmi, ktorým pomohol v projekte Sme si rovní II., zostáva v kontakte aj potom, keď spoluprácu oficiálne ukončia.

Ak pochádzate z Nitrianskeho kraja a chcete ako motivátora osloviť práve Juraja Szóráda, pokojne sa mu ozvite na juraj.szorad@smesirovni.sk. Môžete s ním komunikovať aj v maďarskom jazyku.