Môj život sa zásadne zmenil v r. 2015, kedy po rokoch aktívneho života som utrpel vážny úraz hlavy, ktorého následkom som ostal čiastočne ochrnutý najskôr na lôžku a potom na invalidnom vozíku. Ako som zázrakom prežil úraz, tak po dlhej náročnej rehabilitácii, som sa zázrakom dostal postupne z vozíka. Prešiel som náročnou cestou, počas ktorej som spoznal pravý význam mať pri sebe ľudí, ktorí chceli a aj vedeli pomôcť. Myslím tým najmä na rodinu, priateľov, kolegov. Len vďaka nim som sa opäť vedel postaviť na nohy, a aj s vážnymi obmedzeniami tešiť sa opäť zo života. Najmä počas tohto obdobia mne aj mojej rodine chýbala opora a pomoc pri riešení novovzniknutých potrieb a problémov, pri vybavovaní preukazu ZŤP, invalidného dôchodku, ale aj pri úprave bytu a pod. Po ukončení mojej doterajšej kariéry som sa rozhodol pomôcť ľuďom postihnutým obdobným osudom, čo vnímam ako svoje poslanie v rámci projektu Sme si rovní. Výzvam v živote sa vyhnúť nedá, ale prehra nie je povinná!