Život so zdravotným znevýhodnením nie je jednoduchý a platí to pre tých, ktorí o zdravie prišli po nehode, úraze alebo ochorení, a rovnako aj pre tých, ktorých hendikep trápi od narodenia. Medzi klientmi v národnom projekte SME SI ROVNÍ máme zastúpené obe skupiny. A obom dáva spolupráca s motivátormi šancu na lepší život.
O tom je presvedčený aj Pavol z Košíc. Narodil sa s detskou mozgovou obrnou a aj vďaka celoživotnej podpore a pomoci rodičov dokáže fungovať relatívne samostatne. „Potrebujem stále pomôcť aj pri niektorých hygienických úkonoch, ale napríklad oholiť sa dokážem sám. Ak však chcem vyzerať naozaj cool a reprezentatívne, býva lepšie, ak mi s tým mama pomôže,“ usmieva sa.
Pavol je obuvníkom, no v tejto profesii paradoxne prácu nenašiel. Ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím tiež narazil na poznanie, že zamestnať sa nebude pre neho vôbec jednoduché. „Začal som však navštevovať zariadenie pre dlhodobo nezamestnaných a zdravotne znevýhodnených. Tam sme okrem iných aktivít vyrábali rôzne drobné umelecké predmety, ktoré si záujemcovia mohli kúpiť na veľkonočných alebo vianočných trhoch. Okrem toho som súčasťou klubu, kde sa viac venujeme osobným záľubám alebo športom, hrávame spoločenské hry, chodievame do divadla či na výlety, ale mal som možnosť naučiť sa aj hrať bocciu.“ Pavol mal však stále chuť objavovať nové veci a učiť sa, a tak sa obrátil na „najlepšieho a najlacnejšieho učiteľa“. Na youtube. 😊 Podľa videí, ktoré našiel, sa naučil nielen pliesť krásne náramky, ale zvládol aj základy počítačovej grafiky.
Nenechám sa odradiť
V domove sociálnych služieb, kde sa Pavol dostal prvýkrát do kontaktu s bocciou a množstvom iných voľnočasových aktivít v tej dobre pracovala Kristína Kocúrová, jeho neskoršia motivátorka. Najprv svoj čas delila medzi prácu v sociálnom zariadení a v projekte SME SI ROVNÍ, potom sa však rozhodla venovať naplno svojim klientom v projekte. Od nej sa Pavol postupne dozvedal, ako národný projekt SME SI ROVNÍ funguje a čo všetko by mu mohlo zlepšiť život. A pracovné zručnosti. Jeho hlavným cieľom totiž stále bolo nájsť si zamestnanie. Absolvoval v rámci projektu množstvo skupinových aktivít a ešte aj veľmi rád. „Všetko ma bavilo, ale najviac zlepšovanie mojich počítačových zručností a špeciálne ma nadchol power point,“ hovorí s úsmevom. Vďaka novým vedomostiam sa posunul ďalej aj v práci s počítačovou grafikou a jeho záľubou sa stalo navrhovanie loga.
S pomocou ďalšej motivátorky Veroniky Vašinovej, ktorá sa vynikajúco orientuje na trhu práce pre ľudí so zdravotným znevýhodnením, si prešiel tréningom, ako by mohol vyzerať pohovor a na čo sa treba pripraviť. S Kristínou potom vypracovali kvalitné CV, pripravili relevantné dokumenty a začali oslovovať potenciálnych zamestnávateľov. „Povedali sme si, že to budeme skúšať a ja sa nenechám len tak odradiť. Naozaj by som bol rád, ak by som sa vedel uplatniť ako grafik. S ohľadom na môj zdravotný stav mi niektoré veci idú pomalšie, ale stačí mi len dať trochu viac času,“ hovorí Pavol. „Ak by som mal možnosť k tejto profesii viac pričuchnúť, sledovať iných, skúsenejších, určite by som nabral ešte viac praktických skúseností a grifov. Po pandémii koronavírusu sa navyše veľa zamestnávateľov zameriava aj na hľadanie ľudí, ktorí chcú a vedia pracovať z domu a to by bolo tiež pre mňa vhodnejšie.“
Dá sa to aj inak
Odpovede so záporným stanoviskom Pavla neodrádzajú. V oslovovaní potenciálnych zamestnávateľov pokračuje ďalej a medzitým rád pomáha s drobnými prácami napríklad pre kaviarničky vo svojom okolí. Vytvoriť grafické pozvánky na akcie či podujatia, ktoré organizujú, pre neho nie je problém. „Som veľmi rád, že som sa vďaka Kristínke stal súčasťou projektu. Mám možnosť byť v kontakte s ľuďmi a v rámci pohybových aktivít spoznávať ďalších. Zúčastnil som sa aj na Župnej paralympiáde v Košiciach a zahral si bocciu a už sa teším na Športové hry mládeže, ktoré organizuje Slovenský paralympijský výbor a budú už tento mesiac v Dolnom Kubíne. Projekt SME SI ROVNÍ naozaj dáva šancu na lepší život.“
