Zobraziť štandardnú verziu stránky

Z konferencie SME SI ROVNÍ v Šamoríne

Konferencia SME SI ROVNÍ, ktorá sa v dňoch 26. a 27. mája 2022 konala v Šamoríne, priniesla údaje potvrdzujúce zmysluplnosť národného projektu SME SI ROVNÍ a zazneli na nej aj autentické výpovede motivátorov a ich klientov.

Pozrite si jednotlivé prezentácie online na našom Youtube kanáli.

O svoje skúsenosti z procesu pracovnej rehabilitácie sa na medzinárodnej konferencii SME SI ROVNÍ podelila aj Lucy Robinson zo združenia Back Up vo Veľkej Británii.

Pracovná rehabilitácia, alebo odborná rehabilitácia, je proces, ktorý umožňuje osobám s funkčným, psychologickým, vývojovým, kognitívnym a emocionálnym postihnutím prekonať bariéry pri získavaní či udržaní zamestnania alebo im pomáha v návrate do pôvodného zamestnania.

V úvode svojej prezentácie Lucy konštatovala, že po úraze chrbtice sa vo Veľkej Británii vráti do práca približne 30 – 40 % pacientov, čo považuje za nedostatočné.

Štatistiky hovoria, že ak sa človek nevráti do práce do dvoch rokov, je veľmi málo pravdepodobné, že sa ešte niekedy zamestná.

Dôvody, pre ktoré sa ľudia po úraze nevrátia do práce, sú v Británii podobné ako u nás – patrí medzi ne komplikovaná doprava do zamestnania, s tým súvisiace architektonické bariéry i nedostatočné pracovné skúsenosti a vzdelanie. Ak si totiž mladý človek na invalidnom vozíku nemôže zabezpečiť vzdelanie, má výrazne obmedzené možnosti uplatniť sa na trhu práce. Svoju rolu hrá aj diskriminácia zdravotne znevýhodnených. Zamestnávatelia často váhajú, či takého človeka zamestnať a on sám sa nezriedka bojí uchádzať o pracovné miesto, pretože sa vopred obáva neúspechu. Jeho hendikep mu odoberá sebavedomie a sebaistotu.  Na druhej strane, vo Veľkej Británii sa osoby so zdravotným postihnutím tiež obávajú opustiť istotu sociálnych benefitov, ktoré im ponúka štát a nastúpiť do zamestnania. Hrozí im totiž riziko, že by im pracovný pomer nevyšiel podľa ich očakávania. (Z uvedeného je zrejmé, že sociálna starostlivosť vo Veľkej Británii poskytuje značne vyššiu istotu než u nás, pozn. redaktorky) 

Z kontextu vyplýva, že aj vo Veľkej Británii sa ľudia po strate plného zdravia obávajú pokúsiť znovu sa zamestnať, resp. majú so zamestnaním problém. Spoločnosť BackUp sa snaží zmierniť tento fenomén poskytovaním poradenstva v oblasti zamestnanosti. Ich klienti majú k dispozícii individuálne aj skupinové školenia a motivačné stretnutia, ktorých cieľom je povzbudiť ľudí so zdravotným hendikepom, motivovať ich k aktivite, aby si prácu hľadali, pomáhajú im rozpoznať, aký typ práce by ich bavil a vyhovoval im. Koučing zahŕňa aj pomoc pri orientácii na trhu práce a pri výbere vhodnej pracovnej pozície či usmernenie pri vybavovaní potrebných dokladov. Back Up poskytuje rôzne školenia, v ktorých sa klienti naučia napríklad i to, ako si správne napísať životopis. Povzbudzujú svojich klientov v hľadaní toho pravého zamestnania a v sebavedomom uplatnení sa na trhu práce. 

Po nedávnej analýze prišli k záveru, že to najdôležitejšie v procese pracovnej rehabilitácie je včasná intervencia. Súvisí to práve s faktom, že ak sa do dvoch rokov po úraze človek nevráti do práce, je vysoko pravdepodobné, že bude doživotne už len poberať invalidný dôchodok. Čím dlhšie je bez zamestnania, tým ťažšie sa bude do práce vracať, resp. hľadať si nové zamestnanie. 

Na základe týchto poznatkov sa v organizácii Back Up rozhodli začať pracovať s klientom už počas pobytu na spinálnej jednotke. Čaká ich teda intenzívna komunikácia so všetkými jedenástimi spinálnymi jednotkami vo Veľkej Británii. Dôraz bude tiež na komunikácii s pacientom na lôžku, a súčasne aj s jeho pôvodným zamestnávateľom. Back Up bude moderovať diskusiu o tom, ako obnoviť zamestnanecký pomer či ako nájsť pre klienta vhodnú prácu na inej pracovnej pozícii.

Tiež bude zamestnávateľa informovať o možnej podpore zo strany štátu, prípadne o iných administratívnych a pracovno-legislatívnych detailoch, ktoré zamestnávateľovi celý proces uľahčia. Obojsmerný odborný dialóg už vo včasnom štádiu by mal podľa združenia Back Up viesť k výraznému zefektívneniu pracovnej rehabilitácie osôb s úrazom chrbtice. Plánujú tiež motivačný koučing pre osoby, ktoré sa nemôžu vrátiť do pôvodného zamestnania. Toto im má pomôcť v holistickom zhodnotení ich života. Vďaka nemu získajú ľudia po úraze priestor a čas zamyslieť sa, čo chcú v živote robiť a dosiahnuť. 

Práca je pre človeka veľmi dôležitá, je to činnosť, ktorou sa držíme pri mentálnom zdraví. Nezamestnanosť v prípade zdravotne znevýhodnených osôb so sebou prináša ohrozenie psychického aj fyzického zdravia. Mať ráno dôvod vstať a cítiť sa pre spoločnosť užitočný je dôležité pre nás všetkých. V budúcnosti aj preto plánuje Back Up rozbehnúť aj tzv. „job matching“,  t.j. niečo ako pracovnú agentúru, ktorá bude spájať klientov so zamestnávateľmi. Je to však finančne náročná aktivita, ktorú si momentálne nemôžu dovoliť spustiť.

Na záver prezentácie požiadal moderátor Tomáš Szalay Lucy Robinson, aby porovnala benefity invalidného dôchodku vo Veľkej Británii so zamestnaním. Podľa jej slov poskytuje invalidný dôchodok istotu i pohodlie, na druhej strane zamestnanie vyžaduje viac úsilia a prináša rad rizík.  Štát však svojou podporou motivuje ľudí po úraze k tomu, aby sa snažili opäť zamestnať. Ak napríklad človek po úraze získa zo začiatku prácu na skrátený úväzok a jeho plat nedokáže pokryť jeho životné náklady, môže súbežne požiadať aj o sociálny príspevok. Ďalším závideniahodným bonusom je, že štát prepláca opodstatnené pracovné pomôcky, napríklad efektívnejší invalidný vozík, diktafón s možnosťou napojenia na počítač v prípade, že človek nedokáže sám písať na klávesnici a pod. 

Daniela Vozza

Daniela Vozza zastupovala na medzináronej konferencii SME SI ROVNÍ Švajčiarsku asociáciu paraplegikov. Starostlivosť, ktorú v rámci asociácie poskytujú pacientom po úraze chrbtice, by mohla byť métou pre Slovensko. 

Ľudia po úraze majú v hlave množstvo otáznikov. Budem sa môcť vrátiť do práce? Ako sa dokážem finančne zabezpečiť? Budem samostatný/-á? Čo všetko budem potrebovať vybaviť na úradoch? Ako si budem musieť zreorganizovať život? Preto vo Švajčiarsku rehabilitácia pacienta po úraze zahŕňa okrem zdravotnej pomoci aj asistenciu vo všetkých oblastiach sociálneho života. 

História asociácií paraplegikov vo Švajčiarsku sa datuje od r. 1975. V súčasnosti patria do paraplegickej rodiny štyri združenia. Jedným z nich je Švajčiarska asociácia paraplegikov (SPA), ktorá vznikla v r. 1980. Sieť starostlivosti o pacientov s úrazom chrbtice je vo Švajčiarsku veľmi dobre a funkčne prepojená. SPA poskytuje pomoc spinálnym pacientom nielen bezprostredne po úraze a v čase rehabilitácie, ale je im k dispozícii počas celého života. SPA pokrýva nasledovné služby prostredníctvom piatich centier a inštitúcií: Centrum pre parašportové a voľnočasové aktivity, Centrum pre bezbariérové riešenia, Inštitút pre právne poradenstvo, Life Council (poradenstvo pre mnohé oblasti života)  a Centrálna administrácia.

 

Daniela vyzdvihla šport ako významný moment v rehabilitácii spinálneho pacienta, a aj preto pokrýva parašportové centrum množstvo skupinových a športových aktivít smerujúcich až k príprave na paralympiádu. Už počas hospitalizácie v nemocnici bezprostredne po úraze sú pacientom k dispozícii právnici a poskytujú im poradenstvo, napríklad ako postupovať, keď im sociálna poisťovňa zamietne žiadosť. Navštívia ho aj architekti a spoločne pripravia návrh na bezbariérovú úpravu domácnosti. Ten potom pacient predkladá sociálnej poisťovni a tá rozhodne, čo z toho vie finančne pokryť. Tím Life Counsil tvoria sociálni pracovníci, ktorí poskytujú  peer-to-peer poradenstvo v rozličných oblastiach života. 

 

Zdravotná asistencia pre osoby so zdravotným postihnutím je vo Švajčiarsku veľmi dobre zabezpečená – od starostlivosti na štyroch klinikách, cez rodinných lekárov, psychoterapiu a fyzioterapiu až po domáce opatrovníctvo. Ide väčšinou o pacientov, ktorí sa so zdravotným znevýhodnením narodili, alebo sa im zdravie menilo postupne či následkom vyššieho veku. Starostlivosť o spinálnych pacientov po úraze je, samozrejme, špecifická. Daniela zdôraznila, že aj vo Švajčiarsku je nedostatok financií na nevyhnutnú osobnú asistenciu pri ťažkých poškodeniach zdravia. Preto sa v ich tíme sústreďujú na peer-to-peer spoluprácu a nasmerovaní pacientov na paraplegický klub, ktorý je čo najbližšie k ich bydlisku. 

 

„Jedného dňa mi zavolala matka 40-ročného paraplegika, ktorá mala 70 rokov a chcela odcestovať do rodného Portugalska. Mala však obavy, či jej syn bude schopný postarať sa o seba sám. Zašla som k nim domov, pretože naša práca spočíva v osobných stretnutiach. Hneď mi bolo jasné, že jej syn neprešiel oficiálnou starostlivosťou, pretože ich bydlisko nebolo upravené na bezbariérové. S architektmi sme teda pripravili návrh na úpravy. 

Z ďalších rozhovorov vyplynulo, že pacient má problémy s vyprázdňovaním, a tak sme do rodiny angažovali zdravotnú sestru, ktorá mu poskytla poradenstvo i starostlivosť. Pri analýze rodinných financií sme zistili, že ich príjem je nižší než náklady. Keď som sa spýtala matky, ako to zvládajú, rozplakala sa. Zamerali sme sa teda aj na možnosti, ako by sa syn mohol zamestnať, aby sa mu vylepšila finančná situácia a stal sa čo najviac samostatný. Zapojili sme do procesu všetky naše zložky. Keď jeho mama napokon odcestovala, osobne nám zatelefonoval a to, čo nám povedal, nás naozaj potešilo. Vraj je super byť aj sám a byť pritom sebestačný!“

 

Newsletter Zostaňme v kontakte