Všetci máme právo žiť vo viere a v nádeji, že to dokážeme! Ja v tú moc verím!

V roku 1999 som ako spolujazdec bol účastníkom autonehody a následných pár mesiacov som strávil v Národnom rehabilitačnom ústave v Kováčovej. Popri odbornej lekárskej starostlivosti po havárii v nemocniciach a počas dlhej a náročnej rehabilitácii som navyše prišiel do kontaktu s novými ľuďmi, ktorí určili moju „novú“ budúcnosť. A do mojej rodiny, ktorá je mojou najväčšou oporou pribudli noví priatelia – športovci so zdravotným znevýhodnením. Pri prvých vzájomných kontaktoch ma oni motivovali svojim prístupom k životu a vo viere, že ak chceš, dokážeš to!

Prešlo pár spoločných rokov a ja som už úplne na ich strane a chcem pomáhať ľuďom, ktorým sa do cesty osudu postavila ťažká choroba, alebo ťažký úraz. Snažím sa do ľudí dostať nádej a vieru, že ak chcú dokážu to!