Motivátor Patrik Kavoň: Idem, kam ma srdce (a oko) povedú
Ak sa vašou vášňou stane futbal, ste pripravení, ba priam očakávate, že s ním skôr či neskôr opustíte rodnú obec a dobyjete svet. Alebo aspoň okres. Patrikovi Kavoňovi sa ako futbalistovi darilo ešte oveľa viac a vďaka svojmu talentu, rýchlym nohám a presnej muške sa z Oravskej Jasenice dostal najprv do Senca a potom priamo do slávneho Slovana Bratislava. Aby bol futbalista úspešný, musí byť perfektne namotivovaný. Niečo také Patrikovi nikdy nechýbalo. V tom čase však nemohol ani tušiť, že raz ho práve táto vlastnosť dovedie až do národného projektu Sme si rovní II. priamo na pozíciu motivátora.
Všetko nasvedčovalo tomu, že jeho život sa bude točiť iba a len okolo futbalu, potom sa však práve pre futbal začali u Patrika objavovať spočiatku banálne, ale stále pribúdajúce športové zranenia. „Najprv to boli natiahnuté svaly, krátko na to únavová zlomenina piateho metatarzu, ktorá sa navyše zle hojila. Pribrzdili moju kariéru, raz som dokonca pauzoval takmer rok a ocitol som sa v nižšej futbalovej lige. Mal som vtedy čosi po dvadsiatke a začínalo byť jasné, že vrcholový futbal mi nehrozí. Premýšľal som, čo bude ďalej. Veď jediné, čo som naozaj vedel robiť, je hrať futbal,“ hovorí Patrik.
Nohy mal síce riadne doráňané, no ruky zdravé, a tak sa rozhodol, ako veľa mladých ľudí v tej dobe, nájsť si manuálnu prácu v zahraničí. „Dávalo mi to zmysel. Povedal som si, že si aspoň našetrím, veď taká práca bola väčšinou dobre platená. Robil som na stavbe v Belgicku, uchytil som sa a robota ma bavila. Už po troch mesiacoch sa mi však stal pracovný úraz.“ Jeho kolegovia práve kládli izoláciu, ktorú pripevňovali sponami pomocou tlakovej pištole. Bola to úplná náhoda, že Patrik vtedy zareagoval na jej zvuky a pozrel sa na nich zospodu nahor. „Jedna spona ma na vzdialenosť asi sedem metrov trafila priamo do oka a poškodila sietnicu.“ v Belgicku postupne absolvoval tri operácie, ďalšie aj po návrate domov na Slovensko. Na prvý pohľad do Patrikových očí si síce takmer nič nevšimnete, no na zranené oko vidí len asi na dve percentá. „Mám šťastie, že to druhé je úplne zdravé. Mohlo to dopadnúť oveľa horšie.“
Zmeny sa nebojím
Patrik sa ocitol vo vzduchoprázdne, ktoré dobre pozná väčšina ľudí po úraze či náhlej zmene zdravotného stavu. Prišiel o prácu, absolvoval sériu operácií, bol dlhodobo práceneschopný a nevedel, čo bude ďalej. „Moja mama si vtedy spomenula, že pozná Mira Stašáka, je to náš rodinný známy, vraj práve ľuďom v mojej situácii pomáha. Nevedel som, o čo ide, ale napísal som mu. Nemal som čo stratiť. Tak som spoznal projekt SME SI ROVNÍ.“ Miro Stašák je jedným z takmer päťdesiatich motivátorov – mentorov a bol ním už aj v dobe, keď motivovať potreboval aj Patrik. Stal sa naším klientom. „V tom čase som nemal žiadnu predstavu o tom, na čo mám ako človek s ťažkým zdravotným postihnutím nárok. Miro mi poradil, vysvetlil, čo sa ma týka, ako si to vybavím a na ktorom úrade. Ukázal mi celý proces, aké rôzne príspevky a kompenzácie pre ŤZP občanov existujú a spolu sme dosiahli aj navýšenie môjho invalidného dôchodku.“ Vtedy ešte Patrik netušil, že sa mu všetky vedomosti zídu nielen preto, aby nezištne pomáhal ľuďom vo svojom okolí, ale že príde čas, keď sa sám bude môcť stať motivátorom.
„Podarilo sa mi celkom slušne rozbehnúť internetový obchod so spotrebným materiálom pre kozmetičky, stal som sa slovenským distribútorom zaujímavých produktov na úpravu obočia z Anglicka a musel som sa obracať. Stále viac som si však uvedomoval, že by som chcel ľuďom zmysluplne pomáhať a nemusí to byť len s obočím,“ usmieva sa. „A tak, keď mi Miro povedal, že sa pripravuje vzdelávanie ďalších potenciálnych motivátorov, a že si myslí, že aj ja na to mám, nezaváhal som a prihlásil som sa do výberového konania.“ Patrik sa vo svojom okolí neustále stretával s ľuďmi, ktorým do života vstúpil zdravotný problém, zostali bezradní a netušili, na koho sa obrátiť so žiadosťou o pomoc. Možnosť byť jedným z tých, ktorí pomoc vedia zabezpečiť, ho nadchla. „Áno, bolo to veľmi vzdialené od oblastí, ktorým som sa dovtedy venoval, ale potešilo ma to. Pochopil som, že na stavby sa už nebudem môcť vrátiť. Prach a dvíhanie ťažkých bremien zvyšujú tlak v mojom chorom oku, musím sa im teda vyhýbať. Futbal hrám, ale iba rekreačne a e-shop je rutinná záležitosť. Práca motivátora taká rozhodne nie je.“ A tak sa rozhodol, že do toho ide.
Byť motivátorom je (niekedy) úžasné
V roku 2024 doplnil zostavu Centra včasnej pomoci v Piešťanoch. Medzi skúsenými motivátorkami a motivátormi, ktorí v ňom pôsobia od roku 2020 sa rýchlo uchytil. Napokon, v popise práce majú podporovať sa aj navzájom a pomôcť kolegovi, ktorý sa s klientom dostane prvýkrát do zložitej situácie. Patrik mal istotu, že ak si s niečím nebude vedieť dať rady, určite mu pomôžu. „Asi najnáročnejšia bola zatiaľ pre mňa spolupráca s klientkou s poruchou autistického spektra. Sú to ľudia, ktorí sa na svet pozerajú inak ako my, musel som sa snažiť naladiť na jej vlnu a prispôsobiť tomu aj komunikáciu. Nie vždy sa ozvala, aj keď sme sa dohodli, nedokázala bez problémov spraviť kroky, ktoré smerovali k dohodnutému cieľu. Opakovane sme sa vracali do toho istého bodu a začínali odznova.“ (Ne)pravidelným stretávaním si však Patrik získal klientkinu dôveru a mal možnosť lepšie spoznať jej svet. „Ukázalo sa, že miluje knihy, neustále ich číta a veľmi ju baví sa o nich donekonečna rozprávať. Sám by som neveril, že príde čas, keď sa s niekým budem hodiny baviť o knihách,“ hovorí so smiechom bývalý futbalista. Hľadať pracovné uplatnenie pre takto špecifickú klientku je mimoriadne náročný cieľ, s Patrikom sú zatiaľ na ceste za jeho naplnením.
„Aj pre mňa je motivačné, ak sa nám podarí nájsť prácu pre človeka so zdravotným znevýhodnením. Ďalší môj klient sa o to pokúšal takmer rok. Keď sme začali spolupracovať, našli sme mu zamestnanie do dvoch mesiacov. Využil som svoje kontakty v oblasti stavebníctva, kde sa šikovní ľudia aj s menším zdravotným hendikepom môžu uplatniť. Tentoraz to vyšlo, čo ma veľmi potešilo.“ Komplikované osudy mnohých našich klientov si vyžadujú často komplexnejší a štruktúrovaný prístup aj zo strany motivátora z projektu Sme si rovní II. „Po ťažkej autonehode zostal pán pripútaný na lôžko, jeho manželka je nápomocná, no rodina nemá dostatok peňazí na normálny život. Budú musieť upraviť dom na bezbariérový a čakajú ich ďalšie a ďalšie zmeny a hlavne výdavky. Spoločnými silami vybavíme všetky kompenzačné dávky, na ktoré má klient nárok, no aj pri tomto prípade ma hnevá, že občan nedostane pomoc automaticky a urgentne, ale musí sa jej domáhať aj s pomocou motivátora. A ak sa niekto ocitne zo dňa na deň v takejto zložitej situácii, ani nevie, kde začať a čo sa ho vlastne týka.“
S ďalšou klientkou Patrik prechádza celým prežívaním pocitov onkologického pacienta. Podali už spolu žiadosť o integrovaný posudok, nasledovať bude žiadosť o invalidný dôchodok. Paralelne s tým chodieva klientka na chemoterapie, je v zlom psychickom stave, bojí sa zostať sama so svojimi myšlienkami a zveruje sa s nimi motivátorovi. „V našom tíme máme našťastie aj skúsených psychológov, ktorí v akútnom prípade vedia s klientom hovoriť a starajú sa aj o to, aby dostatok psychickej odolnosti mali aj motivátori.“ Hoci táto práca nie je vôbec ľahká, Patrik ešte ani raz neľutoval, že sa pre ňu rozhodol.
Ak ste človek so zdravotným znevýhodnením, pochádzate zo širokého okolia Piešťan, respektíve z Trnavského kraja a potrebujete pomoc, pokojne sa obráťte na Patrika Kavoňa. Stačí, ak sa mu napíšete na mail patrik.kavon@smesirovni.sk.
