Konferencia SME SI ROVNÍ, ktorá sa v dňoch 26. a 27. mája 2022 konala v Šamoríne, priniesla údaje potvrdzujúce zmysluplnosť národného projektu SME SI ROVNÍ a zazneli na nej aj autentické výpovede motivátorov a ich klientov.
Úvod patril predsedovi Slovenského paralympijského výboru (SPV) a autorovi myšlienky projektu SME SI ROVNÍ Jánovi Riapošovi. Pripomenul dlhodobo prebiehajúcu svetovú kampaň #WeThe15, upozorňujúcu na potreby osôb so zdravotným znevýhodnením, ktoré tvoria až 15 percent svetovej populácie. Zdôraznil dlhodobú spoluprácu SPV a ESCIF (European Spinal Cord Injury Federation) a pripomenul chronický problém s chýbajúcimi spinálnymi jednotkami na Slovensku. „Je to čierna diera v starostlivosti o pacientov s poškodením chrbtice a miechy a Slovenský paralympijský výbor sa aj preto rozhodol, že bude nositeľom myšlienky, aby na Slovensku vznikol ucelený systém starostlivosti o takýchto pacientov. Sme jednou z posledných krajín EÚ, ktorá nemá spinálne jednotky.“
Ján Riapoš na konferencii privítal aj prezidenta Ukrajinského paralympijského výboru Valerija Šuškieviča. Jeho emotívny prejav a poďakovanie Slovensku za zdravotnícku aj materiálnu pomoc, ktorú si Ukrajina bude vždy pamätať, nenechal nikoho v sále ľahostajným.
Ďalší hostia konferencie – Michal Hasara (projektový manažér), Milan Kašiak (manažér siete centier) a Lucia Vreštiaková (odborný garant projektu) – priblížili fungovanie piatich centier včasnej pomoci projektu SME SI ROVNÍ a prácu motivátorov. Tým pomáha nielen množstvo odborných vedomostí získaných školeniami, no striktne sa riadia aj etickým kódexom motivátora. Viac ako dvojročná skúsenosť s projektom dokazuje, že táto tzv. pomáhajúca profesia na báze peer-to-peer support má v systéme sociálneho poradenstva a sociálnej rehabilitácie svoje unikátne miesto. Od vzniku projektu SME SI ROVNÍ motivátori pomohli už viac ako 800 klientom. Dobrou správou je, že k centrám v Piešťanoch, Žiline, Kováčovej, Prešove a Košiciach by malo už v blízkej budúcnosti pribudnúť ďalšie v Šamoríne.
Chýbajú nám dáta
Klientmi projektu sú aj ľudia, ktorí utrpeli vážne poškodenia miechy a chrbtice, najčastejšie pri úrazoch, nehodách či ako dôsledok iného ochorenia. Na Slovensku pritom každoročne pribudne ďalších viac ako 200 nových pacientov s takto fatálnym zdravotným postihnutím, ktorí by bezprostredne po operácii, teda v čase od druhého do dvanásteho týždňa po traume, mali byť umiestnení na tzv. spinálnej jednotke. V celej Európe je takých zdravotníckych zariadení viac ako šesťdesiat, na Slovensku zatiaľ ani jedna. Podľa profesora MUDr. Bruna Rudinského, prednostu Neurochirurgickej kliniky FNsP v Nových Zámkoch, sú prekážkou pri ich budovaní aj chýbajúce dáta. V skutočnosti totiž nedisponujeme ani základnými údajmi o počte ľudí s postihnutiami miechy a chrbtice alebo o tých, ktorí sú na vozíčku. Cesta spinálneho pacienta je pritom už dávno definovaná.
„Je úplne jasné, že taký pacient má zo spondylochirurgického pracoviska ísť na spinálnu jednotku, do spinálneho rehabilitačného centra a potom na individuálne liečenie vo svojom regióne. V prípade komplikácií sa môže vrátiť buď do Národného rehabilitačného centra v Kováčovej alebo až na spinálnu jednotku.“ Podľa slov profesora Rudinského existujú zatiaľ prvé dohovory s riaditeľmi zariadení v Bratislave, Banskej Bystrici, Ružomberku a Košiciach, kde by spinálne jednotky mohli vzniknúť. Náklady na ich vytvorenie sa majú pohybovať okolo sumy 30 miliónov eur. Myšlienku na vytvorenie spinálnych jednotiek podporuje aj minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.
Aby klient už motivátora nepotreboval
Každodennú prácu motivátorov priblížili účastníkom konferencie SME SI ROVNÍ Michaela Balcová, Tomáš Valach, Marek Machata, Juraj Foľvarský a Martin Dait so svojimi klientmi. Tomáš sa drží štyroch základných princípov – byť pre klienta osobným príkladom, dať mu nádej, motivovať ho a pri formulovaní cieľov využívať kreativitu. S pätnásťročným klientom spravili také pokroky v oblasti pohybovej aktivity, že sa chystá zúčastniť športového kempu pre mládež a nebojí sa snívať o paralympiáde. „Aj tie najväčšie veci tvoria najmenšie detaily. Som presvedčený, že ak každý z nás bude každú maličkosť robiť najlepšie, ako vie, budeme lepší ako spoločnosť.“
Martin Dait je kvadruplegik na vozíčku, ktorému uľahčuje život aj asistenčný pes. Ako motivátora ho krátko po nehode oslovil Juraj. Spoločne vyberali správny vozík, hľadali pre Juraja vhodné rehabilitácie na Slovensku aj v zahraničí, debariérizovali byt, vybavovali invalidný dôchodok, podávali žiadosť o osobnú asistenciu, neskôr hľadali vhodné voľnočasové aktivity. Juraja zaujala parastreľba. „Martin ma motivoval aj k tomu, aby som si kúpil auto a dal ho prerobiť na ručné ovládanie. Vďaka nemu môžem fungovať skoro rovnako, ako pred nehodou, môžem napríklad opäť voziť deti na krúžky. Ide to trochu ťažšie, ale spolu to dáme.“ Martin Dait nezabudol prízvukovať, že jeho úlohou ako motivátora nie je vybavovať príspevky, či písať žiadosti namiesto klienta. „Mojou prácou je motivovať ho k tomu, aby si všetko spravil sám. Aby vo chvíli, keď ukončíme spoluprácu, dokázal samostatne požiadať o akýkoľvek kompenzačný príspevok či komunikovať s potenciálnymi sponzormi. Mojím hlavným cieľom je, aby sa klient úplne osamostatnil a mňa už nepotreboval.“
Projekt SME SI ROVNÍ sa realizuje vďaka podpore Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.
