PODPOROVAŤ. MOTIVOVAŤ. VÍŤAZIŤ. (článok zo špecializovanej prílohy denníka Pravda z 20.4.2026)
Sú chvíle, ktoré človeku zmenia život navždy. Neprídu ohlásene, nevyberajú si vhodný čas a nezaujíma ich, aké plány sme si urobili. Práve takéto chvíle však často preveria, čo je v nás najsilnejšie. Nie výkon. Nie sláva. Ale schopnosť znovu nájsť vnútornú silu a odvahu ísť ďalej — aj vtedy, keď už vieme, že život bude vyzerať inak, než sme si kedysi predstavovali.
Aj preto Slovenský paralympijský výbor nevníma šport len ako súťaž, výsledok či medailu. Šport je pre nás priestor, v ktorom človek znova objavuje svoju hodnotu, odvahu a chuť patriť do sveta. Je to cesta, ako sa po úraze, chorobe či náročnej životnej skúsenosti nezatvoriť pred životom, ale znovu v ňom nájsť svoje miesto. Často s väčšou pokorou, väčšou hĺbkou a väčšou citlivosťou voči druhým.
Túto skúsenosť nemožno pochopiť len z tabuliek, správ a štatistík. Treba ju prežiť. Alebo aspoň byť nablízku tým, ktorí ju prežívajú. Aj preto dlhodobo hovorím, že podpora ľudí so zdravotným znevýhodnením nesmie byť iba formálna. Nestačí obdivovať ich, keď uspejú. Potrebujú cítiť, že ich spoločnosť prijíma aj v bežných dňoch — doma, v škole, v práci, na úrade, na ulici. Že majú právo nielen prekonávať prekážky, ale aj žiť dôstojný, plnohodnotný a radostný život.
V tom je aj hlbší zmysel našej práce. Sociálnu inklúziu podporujeme preto, lebo vieme, že človek so zdravotným znevýhodnením nepotrebuje ľútosť. Potrebuje príležitosť. Potrebuje dôveru. Potrebuje prostredie, ktoré ho nebude vopred odpisovať, ale povzbudí ho, aby mohol rásť. A veľmi často potrebuje aj niekoho, kto mu v správnej chvíli povie: nie si v tom sám.
Práve preto sa venujeme aj sociálnym témam, podpore rodín a zázemia športovcov. Každý silný výkon, každý návrat do života, každý malý osobný triumf má totiž svoj neviditeľný príbeh. Príbeh rodičov, partnerov, detí, priateľov, trénerov, asistentov či odborníkov, ktorí pri človeku stoja v čase, keď sa láme jeho vnútorná istota. Rodina a blízki sú často tou prvou oporou, bez ktorej by bolo všetko oveľa ťažšie. Aj preto si zaslúžia našu pozornosť, úctu a konkrétnu pomoc.
Projekt Sme si rovní II. vznikol z presvedčenia, že pomoc má byť ľudská, blízka a zrozumiteľná. Že niekedy najviac pomôže ten, kto sám pozná bolesť, strach aj neistotu, ale zároveň vie, že aj po veľkej životnej zmene sa dá znova nájsť zmysel, radosť a smer. Byť si rovní neznamená byť rovnakí. Znamená to mať rovnaké právo na rešpekt, podporu, príležitosť a nádej.
Dnes potrebujeme ako spoločnosť viac než kedykoľvek predtým pochopiť, že skutočné víťazstvá sa neodohrávajú len na športoviskách. Odohrávajú sa v rodinách, ktoré sa nevzdali. V ľuďoch, ktorí po páde našli odvahu začať odznova. V komunitách, ktoré sa učia byť otvorenejšie. A v každom jednom kroku smerom k tomu, aby sa človek so zdravotným znevýhodnením necítil na okraji, ale medzi svojimi.
Podporovať. Motivovať. Víťaziť.
Pre mňa to nie sú len tri slová. Je to záväzok. Podporovať človeka v jeho krehkosti aj sile. Motivovať ho, aby veril vo svoju budúcnosť. A víťaziť nie nad niekým, ale nad predsudkami, bariérami a rezignáciou. Lebo práve vtedy víťazíme všetci. Ako jednotlivci. Ako rodiny. Ako spoločnosť.
Dr. h. c. PhDr. Ján RIAPOŠ, PhD.
predseda Slovenského paralympijského výboru