Zobraziť štandardnú verziu stránky
detail clanku Rastislav Soviš: Predajca zdravotných pomôcok je často schopný vozičkárovi predať čokoľvek. Aj hlúposti.

Jedno z piatich Centier včasnej pomoci, ktoré v rámci národného projektu Sme si rovní naplno rozbehli svoju činnosť, sa nachádza v Piešťanoch.

Nájdete ho celkom ľahko, pretože sa nachádza na hlavnom piešťanskom ťahu, na Krajinskej ulici č. 32 v budove Floreátu. Zaparkovať sa dá v blízkom okolí a prístup do budovy, do výťahu a, samozrejme, aj do kancelárie centra na štvrtom poschodí je bezbariérový.

S Rasťom Sovišom, vedúcim piešťanského centra, si však klienti môžu pokojne dohodnúť stretnutie na terase reštaurácie na prízemí, kde je hlavne v horúcom lete príjemná atmosféra, a pri studenej kofole bol aj náš rozhovor výsostne neformálny. Navyše sa pri nás pristavovali ďalší piešťanskí motivátori či paralympijskí športovci, pre ktorých sú Piešťany obľúbeným miestom na regeneráciu, oddych či tréningy. „Je to naša nesporná výhoda,“ potvrdzuje Rasťo. „Sme v dobrom prostredí v dobrej lokalite, máme pre našu činnosť výborné podmienky.“

On a s ním aj jeho ďalších 11 piešťanských kolegov však neposkytujú pomoc iba v kancelárii. Práve naopak. Ich kľúčovou úlohou je byť klientom nablízku v mieste ich bydliska, a tak pravidelne obchádzajú celé Slovensko. Napokon, najčastejšie sa na Centrum včasnej pomoci obracajú ľudia tesne po úraze s poškodením miechy či chrbtice, ktorí majú nulové informácie o živote vozičkára. „S tými sa však robí najlepšie, pretože chcú a potrebujú všetko vedieť. To, čo im hovorím, nasávajú ako špongia.“

Ako vyzerá prvé stretnutie s motivátorom

Ak sa niekto čerstvo ocitne na vozíčku, rady o tom, ako fungovať, čo a kde si vybaviť, ako debariérizovať byt alebo kde sa zamestnať, najlepšie prijme od niekoho, kto rovnakú situáciu sám zažil a dôverne ju pozná. Na tom je postavený princíp peer-to-peer, teda odovzdávanie praktických skúseností od jedného človeka so skúsenosťami k druhému, ktorý sa v danej situácii práve ocitol.

„Už prvé stretnutie motivátora s klientom je výsostne konštruktívne. Predstavím mu to, ako projekt Sme si rovní funguje, a čo môže od neho očakávať. Vediem s klientom rozhovor o tom, aký je jeho aktuálny stav a on mi dáva námety na ciele, ktoré si spolu stanovíme,“ vysvetľuje Rasťo Soviš. „Väčšinou na druhom stretnutí už spíšeme konkrétne ciele, ktoré by klient potreboval dosiahnuť v istom časovom horizonte. A začneme na tom pracovať. Vozičkári najčastejšie začínajú vybavovaním preukazu ťažko zdravotne postihnutého občana. V Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej strávia v priemere len šesť až osem týždňov a už ich prepúšťajú domov. Za také krátke obdobie sa tam nenaučia prakticky nič o vozičkárskom živote. Naši motivátori sú na to, aby ich práve počas tohto obdobia sprevádzali. “

Aj Rasťo klientom radí, čomu sa venovať najskôr a čomu až potom. Že je dôležité požiadať o dostupné kompenzácie, o príspevok na auto na ručné ovládanie, že treba zvážiť debarierizáciu bytu, že treba požiadať o osobného asistenta. „Je smutné, že sa o väčšine týchto nevyhnutných krokov, čo ich čakajú, dozvedajú prvýkrát odo mňa. Ale berme to pozitívne. Mám s vozičkárskym životom tridsaťročné skúsenosti, podelím sa s nimi o tie dobré aj zlé. Poviem im, čo mi vyšlo aj čo sa mi nepodarilo. Spolu následne podávame všetky možné žiadosti.“

(Zatiaľ) jeden príklad zo života vozičkára

Úplne prvou vecou, ktorá sa stane trvalou súčasťou života človeka po úraze chrbta či miechy, je vozík. Logicky by mal zodpovedať výške a váhe klienta, byť dostatočne pevný a brať do úvahy jeho životný štýl, prácu, prípadne športové aktivity. Skúsenosť Rasťa Soviša je, bohužiaľ, presne opačná.

„Už v Kováčovej dajú klientom prvý vozík uhrádzaný zdravotnou poisťovňou. Čo je v poriadku, ale jeho presné zameranie býva veľmi povrchné a nedostatočné.  Jednoducho vytiahnu vozík zo skladu. Viete si predstaviť štíhleho mladého chlapca na širokom vozíku, ktorým neprejde ani bežnou zárubňou dverí? Veď s ním nedokáže ani len manévrovať. Navyše novému klientovi často ani neoznámia, že namiesto štandardného vozíka bez doplatku môže už za doplatok 200 – 500 € získať vozík oveľa lepší, dizajnom aj funkčnosťou. Všetkým radím, aby to zvážili, veď prvý vozík bude ich spoločníkom minimálne prvých päť rokov. Ak sa to dá, bez problémom za klientom vycestujem a som už pri zameraní.“ Čerstvý pacient nevie, čo zameranie znamená a na čo by mal vopred myslieť a brať do úvahy. Horšie je, že to často nevie ani zástupca výrobcu, ktorý príde miery na vozík zobrať.

„Ako sa môže pacienta pýtať, či chce alebo nechce na vozík blatníky? Ako to má nový vozičkár vedieť? Ja sa ho spýtam, či býva na kopci alebo sa pohybuje v členitom teréne. Vtedy je naozaj dôležité ovládať vozík nielen obručou, no mať rukami prístup aj ku kolesám. Ak budú chránené blatníkmi, môže sa stať, že sa vozičkár do prudkejšieho svahu sám jednoducho nedostane.“

Skúsený motivátor – vozičkár najlepšie novému poradí aj v tom, či sa má rozhodnúť pre vozík s pevným rámom alebo skladací, či s odklopnými stúpačkami alebo pevnými. „Mnohí vozičkári si v súčasnosti dokupujú k svojim vozíkom elektrické zariadenia, vďaka ktorým ho nemusia ovládať len rukami, ale jazdia komfortnejšie na elektrický pohon. Toto zariadenie sa však dá namontovať len na pevný vozík, takže to treba mať pri výbere tiež na pamäti.“

Jeden z posledných prípadov, ktoré Rasťo riešil, bol tiež z množiny tých absurdných. Jeho klientovi predali vozík široký 62 cm, hoci štandardné zárubne dverí na toaletu majú šírku 60 cm. Do vlastnej kúpeľne sa mohol dostať len tak, že z vozíka presadol na stoličku a na nej sa komplikovane premiestňoval dnu a von. „Bola to čistá katastrofa. Predajca vozíkov niečo také elementárne nevedel? Ale vyriešili sme spolu aj to a vozík mu prišli nastaviť tak, aby dokázal prejsť bežnými dverami. Aj preto klientom prízvukujem, že chcem byť aj pri zdanlivo nepodstatných veciach. Veľmi skoro sa ukáže, že sú dôležité. Bohužiaľ, aj v segmente zdravotných pomôcok platí, že predajca je schopný ponúknuť a predať klientovi čokoľvek. Aj hlúposti.“

Kontakty

Na vedúceho Centra včasnej pomoci v Piešťanoch Rasťa Soviša ako aj na ktoréhokoľvek z ďalších jedenástich motivátorov pracujúcich v Piešťanoch sa môžete obrátiť hocikedy prostredníctvom mailu alebo telefonicky. Svoje služby poskytujú bezplatne. Všetky informácie nájdete v sekcii Kontakty alebo Kto sme. Takisto si môžete dohodnúť aj osobné stretnutie alebo priamo prísť do centra kedykoľvek v pondelok, utorok alebo štvrtok medzi 10.00 až 15.00.

Národný projekt Sme si rovní sa realizuje vďaka podpore Európskeho sociálneho fondu ako aj Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.

autor: Eva Bacigalová

foto: Juraj Sedlák

Newsletter Zostaňme v kontakte