So zdravotným postihnutím do politiky? Prečo nie!

Koncom mája 2024 sa v Berlíne konal kongres Európskej federácie pre poranenia chrbtice (ESCIF), na ktorom malo zastúpenie aj Slovensko. Milan Kašiak je nielen vedúcim Centra včasnej pomoci národného projektu Sme si rovní II. v Kováčovej, no aj člen výkonného výboru ESCIF a zástupca Slovenského paralympijského výboru.

Kongresu sa zúčastnilo spolu 32 organizácií z 22 európskych krajín, ktoré zdieľali predovšetkým svoje skúsenosti a stratégie na podporu politickej participácie ľudí so zdravotným znevýhodnením. Účastníci sa zhodli na kľúčovej úlohe Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD) a potrebe pokračovať v aktívnom presadzovaní jeho dodržiavania na národnej aj medzinárodnej úrovni. Prezentácie a aj workshopy sa zameriavali na rôzne témy, napríklad aj na úspešné lobbistické kampane na zlepšenie života ľudí so zdravotným postihnutím. Odborníci diskutovali aj o tom, čo najčastejšie bráni takým osobám zúčastňovať sa politického života, napríklad pretrvávajúce fyzické bariéry sťažujúce prístup do volebných miestností a budov úradov, či pretrvávajúca diskriminácia na základe zdravotného postihnutia.

Na kongrese ESCIF v Berlíne odzneli kľúčové prejavy od významných osobností ako Matthias Rösch, bývalý komisár pre záležitosti ľudí so zdravotným postihnutím v spolkovej krajine Rheinland-Pfalzsko, ktorý vo svojom úvodnom prejave hovoril o ľudskoprávnom prístupe k inklúzii ľudí so zdravotným postihnutím. Pre účastníkov boli pripravené aj prezentácie ďalších renomovaných odborníkov, akými sú Humberto Insolera, Vincenzo Falabella, Katrin Langensiepenová, Kira Grünbergová, Frans Penninx, Daniela Vozza a Gunilla Ahrenová. Tí sa vo svojich vystúpeniach venovali rôznym aspektom politickej participácie a práv ľudí so zdravotným postihnutím. Výsledky diskusií a nadviazané kontakty prispejú k ďalšiemu posilneniu ich postavenia v celej Európe.

Lobbing, osveta, advokácia, protesty

Zástupcu Slovenska Milana Kašiaka zaujala téma lobbingu. „Ide o strategickú komunikáciu, ktorej cieľom je ovplyvniť rozhodovanie politikov alebo úradníkov. V kontextepresadzovania potrieb osôb so zdravotným znevýhodnením môže byť lobbing efektívnym nástrojom na dosiahnutie systémových zmien a zlepšenie života tejto skupiny obyvateľstva. Príkladov úspešného lobbingu máme pritom hneď niekoľko. V roku 2006 bol na Slovensku prijatý zákon o sociálnych službách, ktorý zaviedol nový systém financovania a poskytovania sociálnych služieb osobám so zdravotným postihnutím. Tento zákon bol výsledkom dlhoročného lobbingu zo strany organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím. V roku 2019 to bol zákon o inkluzívnom vzdelávaní, ktorý má za cieľ zabezpečiť, aby všetky deti so zdravotným postihnutím mali prístup k takému vzdelávaniu aj v bežných školách. Aj tento zákon bol výsledkom lobbingu zo strany rodičov detí so zdravotným postihnutím a organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím.“

Okrem lobbingu hrá pri presadzovaní ich potrieb dôležitú úlohu aj osveta, advokácia alebo protesty. Je veľmi dôležité, aby osoby so zdravotným postihnutím a ich organizácie spolupracovali a koordinovali svoje aktivity. To je totiž najlepšia cesta k tomu, aby dosiahli maximálny vplyv. Za dobrý signál môžeme považovať aj to, že medzi poslancami slovenského parlamentu sa nachádzali a nachádzajú aj občania so zdravotným znevýhodnením – v minulosti to boli Peter Bódy, Silvia Shahzad a Dominik Drdul, v aktuálnom volebnom období Veronika Veslárová.

Newsletter Zostaňme v kontakte