Každý jeden náš motivátor či motivátorka sú sami o sebe príkladom nezdolnosti a odhodlania nepoddávať sa osudu. A verte, že s akýmkoľvek zdravotným znevýhodnením je to oveľa ťažšie, ako keď ste zdravý, poslúchajú vás všetky končatiny a slúžia vám zmysly. O to viac nás teší, že do tímu motivátorov v Centre včasnej prevencie v Piešťanoch sme získali Veroniku Vašinovú. Jej dlhoročné skúsenosti zo spoločnosti Jobintegra, ktorá podporuje zdravotne znevýhodnených na trhu práce, môžu teraz využívať aj klienti národného projektu SME SI ROVNÍ.

Aká je úplne prvá otázka, s ktorou sa na teba klienti hľadajúci zamestnanie obracajú?

Väčšinou sa pýtajú na to isté: akú prácu  pre mňa máte? Myslia si, že pracovné ponuky mám vždy nachystané a stačí si len vybrať. Ale tak to nefunguje.

Ak niekto, kto sa živil fyzickou prácou, zostane po úraze na vozíčku, môže mať reálne obavy, že už nikdy robiť nebude. Poznáš zo svojej praxe situácie, keď je klientovi potrebné povedať, že nemá zmysel, aby si zamestnanie hľadal?

V zásade platí, že pre každého existuje práca, a práve moji klienti sú jasným príkladom toho, že je podstatné, že chcú pracovať. Dôležité je pomenovať ich motiváciu – či sa chcú socializovať a byť s inými ľuďmi, či potrebujú platiť svoje účty (čo je legitímny a veľmi racionálny dôvod), či chcú byť užitoční. Môžem dať hneď niekoľko príkladov, že ak sa chce, tak sa to dá. Nevidiaci človek dokáže bez problémov robiť podporu v call centre alebo prepisy rozhovorov do textovej podoby. Ležiaci môže písať články tak, že ich diktuje asistentovi, vozičkár môže byť vynikajúci technik alebo programátor.

Aká je ochota ťažko zdravotne postihnutých (ŤZP) občanov a špeciálne tvojich klientov rekvalifikovať sa, ak zmenený zdravotný stav už neumožňuje vrátiť sa k pôvodnému zamestnaniu?

Zamestnávateľ väčšinou sám navrhne zmenu pozície a zamestnanca aj zaškolí. Samozrejme, často sa stáva, že po ukončení práceneschopnosti takého človeka jednoducho prepustí. Moja skúsenosť hovorí, že málokto sa sám a dobrovoľne prihlási na rekvalifikačný kurz.

Prvým krokom pri získavaní práce je dobrý pracovný životopis. Ako reagujú zamestnávatelia, ak sa o zamestnanie uchádza človek so zdravotným znevýhodnením? Je povinný uviesť informácie o svojich fyzických limitoch priamo do CV? Asi nie je žiaduce, aby sa o nich potenciálny zamestnávateľ dozvedel na prvom pohovore.

Všetkým klientom zdôrazňujem, aby v životopise neklamali a zverejnili informáciu o svojom zdravotnom znevýhodnení v sprievodnom maile a aby hlavne zdôraznili svoje pozitíva a prax. Samozrejme, kým vôbec človek niekam pošle svoj životopis, musí si premyslieť a objektívne zvážiť, či je pracovná ponuka vhodná k jeho hendikepu a či náplň práce reálne zvládne. Okrem iného sa tak vyhne sklamaniu z množstva odmietnutí. Zamestnávateľom zas radím, aby si referencie kandidáta s preukazom ŤZP preverili, prípadne si ho na jeden deň otestovali. Overia si tak jeho skutočné zručnosti, výkon aj fungovanie v kolektíve a nič ich to nebude stáť.

Využívajú zamestnávatelia úľavu na odvodoch, ak zamestnávajú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo sa v praxi tejto povinnosti snažia vyhnúť a radšej zaplatia pokutu?

Podľa zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti má zamestnávateľ povinnosť zamestnať ŤZP zamestnanca (v praxi každý 20 zamestnanec by mal byť ŤZP), inak zaplatí zvýšený odvod. Ak nahlási na príslušných úradoch, že zamestnáva osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, platí nižšie odvody do zdravotnej aj Sociálnej poisťovne. Samozrejme, sú profesie, kde je podmienkou  stopercentný zdravotný stav, napríklad policajti alebo vojaci. Vtedy sa môže stať, že zamestnávateľ musí zaplatiť zvýšený odvod alebo si objedná iné služby z tretej strany, v tomto prípade napríklad od chránenej dielne.

Človek s ťažkým zdravotným postihnutím sa môže rozhodnúť podnikať aj samostatne na chránenom pracovisku alebo v chránenej dielni. Aká je ich ochota zariskovať a pustiť sa do toho? Neodrádza ich administratíva?

Počas pandémie bola situácia s úradmi pri zakladaní chránených dielní a chránených pracovísk komplikovaná. Komisia, ktorá dáva povolenia na ich vytvorenie, bola nefunkčná. Klienti sa ma každý mesiac pýtajú, kedy budú môcť konečne fungovať a ja som na danú otázku nevedela odpovedať. Navrhovala som im dočasné riešenia – zamestnať sa niekde inde alebo pracovať ako dobrovoľník. Jeden z mojich klientov v rámci projektu SME SI ROVNÍ presne to urobil a dobrovoľnícky poskytoval grafické služby.

Národný projekt SME SI ROVNÍ funguje na Slovensku už viac ako rok. S čím si svojim klientom dokázala pomôcť a na čo si najviac pyšná?

Teší práca s klientmi, ktorí majú kombinovaný hendikep, a aj tak sa nám podarilo nájsť pre nich zamestnanie prípadne brigádu. Doteraz boli štyria. Iní potrebovali poradiť, ako postupovať v súlade so zákonníkom práce. Vedeli potom, ako si dávať pozor, aby ich zamestnávateľ náhodou neoklamal. Samozrejme, pravidelne sa stretávam s tým, že klienti si nevyberajú k svojmu zdravotnému znevýhodneniu adekvátnu profesiu a často spolu pracujeme na príprave kvalitného životopisu.

TOP TEN Veroniky Vašinovej

1. V životopise nikdy neklam a využi každú ponuku. Prax ti otvorí dvere do budúcna a priblíži ťa k vysnívanej práci. Nezaťažuj zamestnávateľa zoznamom svojich pozitív a vzorov.
2. Vzdelávaj sa.
3. Hľadaj prácu, ktorá je vhodná k tvojmu hendikepu.
4. Nespoliehaj sa na sociálne dávky.
5. Na pohovor príď načas, slušne oblečený a nezabudni na úctivé správanie.
6. Mysli vždy na budúcnosť. Zanechaj dobrý dojem u bývalého zamestnávateľa, pretože to referencie od neho ovplyvnia toho budúceho.
7. Vyskúšaj dobrovoľníctvo. Je dôležité pre rozvoj zručností, socializáciu aj pre zábavu. Pomôže ti nadviazať kontakty pre prípadné budúce zamestnanie.
8. Na svete žije 15 percent ľudí s nejakým zdravotným znevýhodnením. Nie si sám/sama. SME SI ROVNÍ.
9. Nevzdávaj sa.
10. Niekde čaká niekto, kto hľadá presne to, čo ponúkaš.